Počúvaj svoje nohy, kým nie je neskoro

Príloha 784S príchodom teplých ročných období nastupuje aj čas krátkych sukničiek a elegantných podpätkových topánok. Radostný pocit zo zhodenia zimných kabátov sprevádzajú myšlienky na príjemné veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj dovolenka. Tieto radosti nám však neraz vedia znepríjemniť vlastné nohy! Bolia nás, sú opuchnuté, ťažké... Ich reč by sme v žiadnom prípade nemali podceňovať. Už i na prvý pohľad banálne príznaky môžu totiž znamenať žilové ochorenie. Dlhé odkladanie návštevy lekára sa môže podpísať pod to, že ochorenie prerastie do oveľa vážnejšieho štádia.

Ako počúvať svoje nohy

Bolesti nôh, opuchy, pálenie či nočné kŕče. Tieto príznaky rozhodne nemôžeme považovať za normálne, dokonca ani vtedy, ak máme sedavé zamestnanie, či musíme celý deň stáť. Zdravé nohy nemôžu takto zareagovať ani po niekoľkohodinovom „pobyte“ na vysokých opätkoch. A ak tak zareagujú, vieme, že niekde je problém. Problém, ktorý nevyriešia gély a mastičky, ale odborník.

Ako chronické žilové ochorenie vzniká

V dolných končatinách fungujú tri žilové systémy: hlboký, povrchový a spojovací. Ak je náš cievny systém zdravý, krv v ňom prúdi z povrchového - cez spojovací - až do hlbokého systému. Ak je však povrchový žilový systém poškodený, objavia sa žilové ochorenia. Vyskytujú sa kdekoľvek na predkolení, menej na stehne alebo na zadnej strane lýtka. Prvotnou príčinou chronického žilového ochorenia je oslabenie žilovej steny (jej vrodená menejcennosť, resp. poškodenie chorobným procesom), strata jej pružného napätia (tonusu) a následné rozšírenie žily. Tento proces urýchľuje aj zamedzenie odtoku žilovej krvi z dolných končatín.

Druhotne s rozšírením žilovej steny vzniká nedovieravosť jej chlopní a dochádza k obráteniu toku krvi v žilách. Všetko to spôsobuje hromadenie krvi predovšetkým v povrchovom žilovom systéme dolných končatín, kde vzniká vysoký žilový krvný tlak. Ten na úrovni veľkých žíl zvyšuje tlak aj v malých cievach – venulách, kapilárach a lymfatických cievach. Dochádza k spomaleniu krvného prietoku, zhoršuje sa okysličenie cievnej steny, čo spôsobuje poškodenie cievnej výstelky, poruchy jej funkcií a následne vzniku zápalu.

Chronický zápal porušuje štruktúru žilovej steny a chlopní, čím podporuje ďalšie rozšírenie žilovej steny a zhoršenie žilového odtoku. Poškodená cievna stena je viac priepustná, dochádza k presakovaniu plazmy do okolia a k následnému preťaženiu lymfatických ciev, k prekročeniu ich transportnej kapacity – a vzniká opuch. Zápal sa šíri zo žilovej steny do okolia, poškodzuje podkožné tkanivo a v dôsledku zhoršeného prísunu živín vznikajú zmeny kože, ktoré môžu viesť až ku vredu predkolenia.

Chronická žilová nedostatočnosť

Samostatnou skupinou v rámci chronického žilového ochorenia je chronická žilová nedostatočnosť. Vyznačuje sa opuchmi a trofickými zmenami kože (t.j. poruchou výživy kože), ktoré vznikajú po trombóze hlbokých žíl alebo pri veľkej nedostatočnosti povrchového žilového systému. Je to civilizačné ochorenie, ktoré postihuje žilový systém dolných končatín. Podľa štatistík ním trpí viac ako polovica populácie. Veľký podiel má na tom sedavý spôsob života, obezita a stúpajúci vek. V dospelosti trpí chronickou žilovou nedostatočnosťou vo veku 35 - 40 rokov 7 – 35 % mužov a 20 – 60 % žien a vo veku nad 60 rokov 15 – 55 % mužov a 40 – 78 % žien.

Chronická žilová nedostatočnosť je stav, pri ktorom je narušený mechanizmus návratu žilovej krvi z dolných končatín do srdca. V žilách sa zvyšuje krvný tlak, dochádza k porušovaniu žilových chlopní (tie napomáhajú návratu krvi zo žíl do srdca). Postupne dochádza k prenosu žilového pretlaku aj do malých ciev a kapilár, čo má za následok vznik opuchu nôh, neskôr sa zhoršuje aj výživa kože, zvyšuje sa jej pigmentové stmavnutie, koža sa oslabuje a zle hojí. V najvyššom štádiu vzniká vred predkolenia (žilového pôvodu). Chronická žilová nedostatočnosť sa spočiatku prejavuje len nepríjemnými subjektívnymi príznakmi, akými sú pocit ťažkých nôh, pálenie alebo pocit chladu, mravčenie, svrbenie, potivosť, bolesti nôh, nočné kŕče, nepokojné nohy či opuchy.
Tieto nepríjemné príznaky sa objavujú v priebehu dňa, a to najmä v teplom prostredí. K ich zmierneniu alebo úplnému vymiznutiu dochádza počas noci. Pri zvýšenej pohybovej aktivite príznaky ustupujú až miznú. Počiatočný zápal žíl spojený so zmenami žilových chlopní a stien dráždi aj okolitý nervový systém. To vysvetľuje, prečo pacienti môžu trpieť bolesťou v dolných končatinách už od najvčasnejšieho procesu ochorenia.

Závažnejšie štádiá žilových ochorení

Neliečenie počiatočných fáz žilových ochorení má za následok rozvoj ochorenia do závažnejších klinických štádií, medzi ktoré patria:

Kŕčové žily (varixy) sú abnormálne rozšírené, vakovité a kľukaté žily (cievy vedúce krv smerom ku srdcu). Lekársky termín „varixy“ označuje žily hrubé viac ako 3 mm, ktoré sa nachádzajú buď na viditeľných miestach (dolné končatiny), alebo na neviditeľných miestach (pažerák, u žien napr. okolo maternice v panve).

Zápal žíl sa najčastejšie prejavuje na dolných končatinách. V prípade spomalenia toku krvi v žilách, priameho poškodenia steny žily, prípadne ak dôjde k zrážaniu krvi v žilách, dochádza k upchaniu žilového priesvitu, čo je spúšťací mechanizmus pre zápal žíl. V zásade sa delí na zápal povrchových žíl (tromboflebitída) a zápal hlbokých žíl (flebotrombóza).

Lymfedém (opuch, spôsobený nahromadením tekutiny pod kožou) vzniká vtedy, keď lymfatický systém nie je schopný v dostatočnej miere odvádzať stále sa tvoriaci tkanivový mok. Opuch sa môže objaviť prakticky kdekoľvek na tele, ale najčastejšie postihuje horné a dolné končatiny.

Žilové vredy predkolenia sú v najväčšom počte prípadov (73 %) najťažšou komplikáciou chronickej žilovej choroby. Spôsobuje ich dlhodobý žilový pretlak, ktorý vedie až k popraskaniu kože a odumretiu tkaniva. Za počiatočnú príčinu sa považuje opuch, ktorý vznikne dlhodobým tlakom a ten potom bráni dostatočnému vyživovaniu pokožky tela. V podkoží sa hromadí farbivo z odumretých červených krviniek a to potom vedie k fialkastým pigmentovým škvrnám. Postupne dochádza k vzniku vredu a infekcii. Najčastejšie postihujú oblasť okolo členku a sú sprevádzané pálčivou a neutíchajúcou bolesťou. Vred predkolenia predstavuje chronické ochorenie s častými recidívami, spravidla s dlhou dobou hojenia.

Hemoroidy

Veľmi častou chorobou žilového pôvodu je aj hemoroidálne ochorenie, známe tiež ako „zlatá žila“. Polovica pacientov s ochorením žíl prekonala aspoň raz v živote aj túto chorobu. Vo veku nad 50 rokov ňou trpí takmer polovica populácie. Hemoroidálne ochorenie (nazývané aj jednoducho „hemoroidy“) vzniká opuchom, zápalom a poškodením žilových pletencov na vnútornej strane análneho otvoru. Podobne ako chronické žilové ochorenie aj hemoroidálne ochorenie je postupujúci chorobný stav, ktorý výrazne znepríjemňuje každodenný život pacientov.

Rizikové faktory

Medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú šance na vznik žilových ochorení, patria:

• dedičná predispozícia
• vek (so zvyšujúcim sa vekom riziko vzniku chronických žilových ochorení narastá, v kategórii viac ako 65 rokov troj- až štvornásobne oproti 40-ročným)
• ženské pohlavie, najmä počas obdobia prechodu (klimaktéria)
• tehotenstvo (najmä opakované tehotenstvo) a nárast hmotnosti počas neho; priberaniu sa prirodzene nedá vyhnúť, ide o kontrolovaný nárast
• užívanie antikoncepcie alebo hormonálna liečba
• nadváha a obezita
• nedostatok pohybu, dlhé sedenie, státie, ale aj neprimeraná svalová záťaž (nesprávne posilňovanie, silové športy) a časté zdvíhanie ťažkých bremien
• nevhodné oblečenie a obuv, najmä tesná spodná bielizeň a obuv na vysokých opätkoch
• horúce prostredie, ktoré spôsobuje neprirodzené roztiahnutie cievneho systému a zvýšenú záťaž na jeho funkčnosť
• fajčenie (vedie k zužovaniu a oslabovaniu cievnych stien)
• strava s nízkym obsahom vlákniny a následná zápcha (na cievy v podbrušku a slabinách pôsobí vnútorný tlak, ktorý sťažuje činnosť žíl)
• prekonaná žilová trombóza – teda chorobný vznik krvných zrazenín v srdci a cievach (najťažšie formy chronickej žilovej nedostatočnosti majú osoby, ktoré v minulosti prekonali na dolných končatinách žilovú trombózu, najmä ak tá nebola včas a správne liečená)

Každá osoba s chronickou žilovou nedostatočnosťou by mala poznať tieto vonkajšie faktory, pretože ich ovplyvnením je možné oddialiť až úplne vylúčiť vznik a zhoršovanie ochorenia. Ovplyvnenie rizikových faktorov tvorí neoddeliteľnú súčasť celkového liečebného režimu chorých.

Nepodceňujte prevenciu

Pri každej možnej príležitosti pohybujte nohami (prechádzajte sa, robte nohami krúživé pohyby)
Zvoľte si vhodný šport (pre žilový obeh je najviac prospešná chôdza, ale svoj význam má aj tanec, plávanie, gymnastické cviky či jazda na bicykli)
Vyhýbajte sa priamemu pôsobeniu tepla (teplo totiž rozširuje žily)
Predchádzajte zápche a nadváhe (konzumujte stravu s vysokým obsahom vlákniny, nezabúdajte na dostatočný príjem tekutín, obmedzte príjem nasýtených tukov)
Dajte prednosť voľnejšiemu oblečeniu (tesný odev tlačí na žily a bráni žilovému návratu)
Vyberajte si obuv s nízkymi 3 - 4 cm podpätkami (topánky s vysokým podpätkom, ale aj topánky bez podpätku neposkytujú dostatočný tlak k podpore žilového návratu)
Masírujte si nohy tak často, ako je to možné (postupujte od chodidiel hore na stehná – v smere žilového obehu)
Navštevujte pravidelne svojho lekára (hneď ako zaznamenáte bolesť nôh, opuchy, kŕče alebo sa vaše žily stanú viditeľné, vyhľadajte lekára. Neriešte problém gélmi, ktoré ho aj tak neodstránia.)

V prípade žilových ochorení obzvlášť platí: iba skorá a správna liečba môže zabrániť neskorším komplikáciám. Postupujúci charakter ochorenia si vyžaduje dlhodobú a komplexnú starostlivosť v každom klinickom štádiu ochorenia.

Liečba chronického žilového ochorenia v počiatočných štádiách patrí do rúk všeobecného lekára, v tých závažnejších štádiách do rúk skúseného angiológa či cievneho chirurga, ktorý zhodnotí pokročilosť ochorenia a určí optimálnu liečbu zodpovedajúcu aktuálnemu štádiu choroby.

Viac informácií o chronických žilových ochoreniach, možnostiach liečby i prevencie je k dispozícii na www.opuchnutenohy.sk