Postoj čas, postoj na chvíľu
a vráť sa späť,
do čias môjho detstva
tam, pri murovanú pec
povalu z brván, podlahu z hliny
tam, k dobrej materi s osmoro deťmi
kde sme hoc v chudobe žili
svorne sa o všetko spolu delili.

Večer mať sadla na stolček k peci
cez dvierka ohník vrhal tiene
sedíme dokola, tíško jak myšky
a z našej izby sú krásne siene,
komnaty plné sú zlata, striebra,
kameňov drahých
a mať nám rozpráva báje
o hrdinoch dávnych,
junákoch smelých, čo slabých chránili
lebo dobro vždy zvíťaziť musí.
Takto nás naša dobrá mať
láske a spravodlivosti učí.

Potom nám povie. Šťastne sa skončil
deti moje deň,
veď sme ho prežili v zdraví a pospolu,
zajtra nás čaká namáhavý deň
ďakujme Pánovi za všetko dobro
a On nám pomôže prekonať únavu
zaspíme v pokoji s dôverou k nemu.

Skončili sa roky nášho detstva
mať sa pominula, aj my sme zostarli
spomienky zostali a hoci som už stará
po tom svojom detstve som tak zatúžila.

Postoj chvíľa času
vráť sa trošku späť,
nech pocítim teplo rodinného krbu
delenie cukríka, krájanie jabĺčka
čo s láskou podelil brat, lebo sestrička,
tam som bola šťastná, z toho čerpám silu
žiť svoj život taký, aký ho mám dnes
a nestrácať Vieru, Lásku a Nádej.

Postoj, postoj prosím
drahá, šťastná chvíľa.