mithras.jpgPredpokladám, že mnohí z nás sa už stretli s názorom, že kresťanstvo bolo pri svojom vzniku a formovaní zásadne ovplyvnené rozličnými pohanskými náboženskými predstavami. Či už je to Dan Brown vo svojom bestsellere Da Vinciho kód, alebo Zeitgeist, či nejaký z ďalších zdrojov, predkladá sa nám tu k viere na prvý pohľad veľmi presvedčivá téza o tom, že si vznikajúce kresťanské náboženstvo do veľkej miery požičalo mnohé zo svojich hlavných tém od okolitých kultov - takzvaných náboženstiev mystérií. V tomto článku by som rád túto populárnu predstavu podrobil kritickému pohľadu.

Náboženstvá mystérií

Čo sa skrýva za týmto pojmom? Náboženstvá staroveku v tej časti sveta, v ktorej mohlo k akémukoľvek ovplyvňovaniu kresťanstva dôjsť, môžeme zhruba deliť na verejné a potom tie, ktoré od svojich stúpencov vyžadovali akési ezoterické zasvätenie. Adept na vstup medzi zasvätených musel podstúpiť určitý tajný iniciačný rituál, pričom isté extatické ceremónie hrali naďalej významnú úlohu aj v jeho ďalšom náboženskom živote. Pri iniciácii dochádza k oznámeniu špecifického druhu tajného poznania či informácie, ktoré zasvätenému umožní podieľať sa na živote konkrétneho boha či bohyne a tak dosiahnuť podiel na jeho či jej živote. Centrálnym prvkom každého mysteriálneho náboženstva bol ročný vegetatívny cyklus. Ľudia videli významnú symboliku v každoročnom zdanlivom umieraní prírody na jeseň, jej smrti počas zimy a znovuzrodením na jar. Práve okolo tejto prírodnej drámy bol sústredený ten či onen mýtus umierajúceho božstva, ktoré na jar povstane k životu. Jednotiacim rysom všetkých týchto kultov bol dôraz na skúsenosť, na určitý mystický zážitok a imagináciu. Z tohto dôvodu tu tiež nebol žiadny pevný bod viery, či ustálené vierouka. Tieto kulty sa postupom času neustále premieňali. Hoci zrejme existovali už pred naším letopočtom, väčšej popularity a rozkvetu sa im dostalo až od druhého storočia po Kristovi.

V současnej dobe je mezi odborníkmi myšlienka ovplyvnenia kresťanstva náboženstvami mystérií takmer celkom opustená. T. N. D. Mettinger to vo svojej štúdii na túto tému potvrdzuje slovami:"...Tí ktorí ešte stále zmýšľajú inak, sú považovaní za posledných príslušníkov takmer vyhynutého druhu." (1)
Titan a Titanik

Skôr než sa pustím do analýzy nezlučiteľných rozdielov medzi kresťanstvom a pohanskými mystériami, chcem na jednoduchom príklade ilustrovať logický omyl, ktorého sa zástancovia ovplyvňovania húfne dopúšťajú. Neuvedomujú si, že podobnosti (aj keby sme ich pripustili, k čomu ako uvidíme nebude veľký dôvod) absolútne nezakladajú príčinný vzťah a váhu akéhokoľvek tvrdenia musíme posudzovať samostatne. Ukážem na príklade.

V roku 1898 vyplával na svoju prvú platbu z Londýna do New Yorku najväčší parník, ktorý bol kedy postavený a o ktorom sa hovorilo ako o nepotopiteľnom. Tento bázeň budiaci zázrak modernej techniky mal výtlak 45 000 ton. Počas jednej noci však narazil rýchlosťou 25 uzlov do ľadovej kryhy a potopil sa. Polovica z 3 000 cestujúcich sa v ľadových vodách utopila. Možno si myslíte, že ste názov tohto plavidla uhádli. Iste,... Titanic .... alebo nie? Ak máte dobrú pamäť, nebude vám sedieť dátum. Ten predsa na svoju prvú plavbu z Londýna do New Yorku vyplával až v roku 1912. Máte pravdu. Plavidlo o ktorom som hovoril so nevolalo Titanic, ale Titan. Jedná sa o románový výmysel M. Robertsona, ktorý vyšiel pod názvom "Futility or the Wreck of Titan" celých 14 rokov pred vyplávaním Titanicu.(2) Fakty o oboch lodiach sú si fantasticky podobné. Podobné meno, rovnaký štatút nepotopiteľného a najväčšieho plavidla, rovnaká prvá plavba, rovnaký výtlak aj rýchlosť pred rovnakým koncom v podobe nárazu do kryhy a rovnaký počet utopených. Bude však niekto tvrdiť, že kvôli románovému Titanovi, o 14 rokov neskôr nevyplával na more Titanik pretože musí byť, kvôli svojej podobnosti, obyčajným výmyslom? Kredibilita danej udalosti je určená vyhodnotením dôkazov týkajúcich sa len a len udalosti samotnej. To či si kresťanstvo niečo požičiavalo, zistíme pátraním po okolnostiach jeho formovania. V žiadnom prípade nemôžeme vec uzavrieť v jeho neprospech jednoduchým poukázaním na to, že v čase jeho vzniku existoval v okolí niekto, od koho si bolo schopné myšlienky požičať.

Podobnosti alebo rozdiely? Zásadné odlišnosti v základných rysoch

Pred detailnejším pohľadom na jednotlivé paralely sa teraz pozrieme na niektoré unikátne znaky vybraných rysov kresťanskej viery, ktoré sú v priamom rozpore s určujúcimi znakmi náboženstiev mystérijí.

Zasadenosť do reálnej histórie

Náboženstvá mystérií nemali historický charakter v zmysle zakotvenia daného božstva, jeho života a činov do konkrétneho časového rámca. Kresťanstvo je naproti tomu s reálnou históriou nerozlučne späté. Ak Kristus (v reálnom mieste a čase) nevstal z mŕtvych, píše Pavol, je naša viera zbytočná. Pekný príklad nám vo svojom evanjeliu dáva Lukáš, keď sa pri opise historických udalostí podrobne venuje jej zasadeniu do dobového kontextu a ponúka tak príležitosť na kontrolu. (Lk 3:1 -V pätnástom roku vlády cisára Tiberia, keď v Judei vládol Pontius Pilát a v Galilei bol tetrarchom Herodes a jeho brat Filip bol tetrarchom na území Itureje a Trachonitidy a Lyzaniáš bol tetrarchom v Abilene...)

Unikátna Kristova výkupná smrť

Kristova smrť je vo svojom zástupnom charaktere úplne jedinečná - celkom nič v náboženstvách mystérií sa jej nepodobá. Aj ďalšie jej aspekty - skutočnosť, že bola podstúpená dobrovoľne a fakt, že bola vnímaná ako víťazstvo, ju úplne odlišujú od všetkého s čím sa v mysterijných kultoch stretneme.

Neopakovateľnosť Kristovej smrti

Kristova smrť sa odohrala raz a navždy. V mysterijných náboženstvách naproti tomu božstvo pri popise každoročného vegetatívneho cyklu umiera stále znovu a znovu. (3)

Kristovo vzkriesenie


V predkresťanskej dobe nemáme v mysterijných náboženstvách žiadny príklad telesného vzkriesenia Kristovho charakteru. Najbližšie sa v tomto ohľade približuje egyptský Usir, u ktorého sa však jedná len o akúsi formu "zombifikácie" (viac nižšie)

Paralely?

V tejto časti sa pokúsim prezentovať informácie o najčastejšie sa skloňovaných podobnostiach medzi pohanskými mýtmi a kresťanstvom. V mnohých prípadoch sú tieto paralely veľmi nútené, často je informácia o údajnej paralele dokonca priamo vymyslená.

1. Mithra


Krátka charakteristika: Svet je zmietaný konfliktom medzi svetlom a tmou, ľudia si vyberajú na akej strane budú stáť. Mithra je mocný spojenec tých z ľudí, ktorí si vybrali dobro. Rímsky mithraismus sa naplno rozvíjal až po uzavretí novozákoního kánonu.

Populárne tvrdenia Skutočnost
Narodený v jaskyni Zrodený zo skaly
Narodený 25. decembra Neexistujúca paralela - Biblia o dátume nehovorí
Narodenie sprevádzané pastiermi Prvá informácia z reliéfu zo 4 stor. po Kristovi
Narodenie z panny Vždy vyobrazovaný ako dospělý muž rodiaci sa zo skaly
Zástupná smrť za hriech Neexistuje žiadna informácia. Mithra obetuje posvätného býka aby STVORIL ŽVOT. Paralela? Sotva.
Mithra mal dvanásť učeníkov Na dvoch reliéfoch obklopený 12 znameniami zverokruhu
Absolvoval poslednú večeru Na reliéfe vyobrazený pri večeri so slnkom.
Mithra bol ukrižovaný Neexistuje žádna informácia. Naopak, bol vzatý do neba vo voze, bez toho aby vôbec zomrel.
Nedeľa je svätým dňom Paralela sedí, ale takmer všetky náboženstvá svätia sobotu, alebo nedeľu

2. Attis


Krátka charakteristika: Kybela, bohyňa prírody, sa zamiluje do pastiera Attisa. Attis je jej neverný, za trest je postihnutý šialenstvom a umiera. Zúfalej Sybile sa podarí uchrániť jeho mŕtve telo pred rozpadom. Kult rozšírený pôvodne v dnešnom Turecku, neskôr v celom rímskom svet. Informácie o ňom pochádzajú z veľkej miery až z doby dlho po uzavretí novozákonného kánonu.

Populárne tvrdenia Skutočnosť
Narodený z panny Narodený nymfe Nane, ktorá počne potom, čo jej do lona spadne mandľové semeno oplodnené Diom
Attis bol ukrižovaný Nie, umiera následkom kastrácie, ktorú v šialenstve vykonal sám sebe. Umiera pod stromom = domnelá paralela ku smrti na „dreve“.
Attis bol vzkriesený Nie, Kybele se podaří uchrániť ho pred telesným rozpadom, mŕtvole rastú vlasy a hýbe malíčkom. Až v 3-4 stol. po Kristovi se pri ceremóniách objavuje náznak „vzkriesenia“.
Zomrel zástupnou smrťou Určite nie, jeho smrť a „vzkriesenie“ (v rituáloch je použitý borovicový strom) symbolizuje vegetatívny cyklus.

3. Hór


Krátká charakteristika: Podle egyptské mytologie byl Hór původně synem Ra a Hathor.Po sloučení Hathor a Eset v pozdějších fázích vývoje mytologie byl nazírán jako syn Usira a Eset. Do Říma se kult dostal během vlády Caliguly (37-41 n.l.)
Populárne tvrdenia Skutočnosť
Narodenie z panny Eset zhromaždí 14 kusov rozsekaného tela manžela Usira a vytvorí z neho bytosť podobnú zombie, ktorá kraľuje podsvetiu. S pomocou mágie s ním Eset otehotnie a na svet privedie Hóra.
Jednota medzi synom a otcom Hór sa narodí po smrti otca Usira. Egypťania ho tak vnímali ako vzkrieseného či reinkarnovaného Usira.
Ukrižovanie a vzkriesenie Hór zomrel, nebol však ukřižován. Predstava že bol vzkriesený v egyptskej mytológii nefigurovala. Tvrdenie o vzkriesení vzniklo pravdepodobne následkom zlúčením postáv Hóra a jeho otca Usira.
Dvanásť učeníkov Dvanásť znamení zverokruhu - Hór bol bohom neba, slnka a mesiaca.
Na týchto troch najčastejšie spomínaných príkladoch je myslím dobre viditeľné, aké unáhlené sú tvrdenia skeptikov o silných paralelách medzi kresťanstvom a náboženstvami mystérií. V poslednej časti sa pozrieme na súhrn dôvodov proti myšlienke závislosti kresťanstva na pohanských kultoch.

Dôvody proti myšlienke závislosti kresťanstva na náboženstvách mystérií - súhrn

  1. Prípad Titanu a Titanicu vyššie nás upozornil na logický lapsus v postulovaní chybného príčinného vzťahu. Kritik sa vydáva vysvetľovať akým nedopatrením sa stalo, že ľudia vytvorili a uverili falošnému kresťanskému náboženstvu, bez toho, aby najprv demonštroval, že vôbec falošné je.
  2. Interpretácia niektorých podobností je už od začiatku chybná, zvlášť ak si požičiava kresťanskú terminológiu, s ktorou potom konkrétnu "podobnosť" popisuje. Paralely sa veľmi výrazne preceňujú. Krišnu napríklad nazývajú spasiteľom, pričom ale spása, ktorú priniesol, je úplne iného charakteru, než spása ktorú priniesol Kristus. Jedna sa týka oslobodenia od krutého pozemského vladára Kamsy, druhá potom od hriechu a jeho následku. Podobne napríklad nemôžeme používať výrazu "vzkriesenie" keď hovoríme o nebohom Attisovi, ktorý bol síce uchránený pred rozpadom tela, inak sa však prejavoval ako dokonalá mŕtvola, ktorej iba občas povyrastú vlasy, či šklbne malíčkom. Nazvime veci pravým menom a veľká časť na prvý povrchný pohľad tak fascinujúcich podobnosí zmizne. (4)
  3. K tomu aby mohlo byť kresťanstvo niečím ovplyvnené, musí logicky to ono už existovať a tiež byť schopné ovplyvniť. Ak sa však bavíme o mysterijných náboženstvách, musíme si uvedomiť, že záznamy o nich máme vo väčšine prípadov až z prvých niekoľkých storočí nášho letopočtu. Typickým príkladom je tu Mithraizmus. Výbuch v Pompejách v roku 79 po Kristovi nevyniesol na svetlo jediný obraz tohto boha (5) a jeho kult sa v rímskej ríši určite neuchytil skôr, než okolo roku 100 nášho letopočtu. (6). V tej dobe je však celý Nový zákon už spísaný. Jonathan Z. Smith vo svojom príspevku na tému mysterijných náboženstiev v The Encyclopedia of Religion píše: "Väčšina dôkazov pre blízkovýchodné umierajúce a z mŕtvych vstávajúce božstvá pochádza z gréckych a latinských textov ktoré sú obvykle post kresťanského dáta." (7)
  4. Z toho, čo vieme o Pavlovi z Tarzu, je zrejmé, že by nikdy vedome nepoužil akýkoľvek cudzorodý pohanský prvok. Vo svojom liste do Kolos píše: "Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol klamným a prázdnym filozofovaním, založeným na ľudských bájach, na vesmírnych mocnostiach a nie na Kristovi". (Kol 2:8). Aj autor dvoch novozákoních listov a muž na pozadí zrejme najstaršieho Markovho evanjelia, Peter, ukazuje, že pozná rodiel medzi mýtmi a skutočnou históriou, ktorej bol účastný, keď píše: "Nedali sme sa viesť vymyslenými bájami, ale zvestovali sme vám .... Pána Ježiša Krista ako očití svedkovia." (2 Pet 1:16)
  5. Kresťanstvo bolo na rozdiel od pohanských mysterijných náboženstiev svojou podstatou veľmi exkluzivistické náboženstvo, pričom samotná táto skutočnosť z neho na prvé tri stáročia urobila tŕň v oku vládnucich rímskych orgánov. J.Machen o tom píše: "Človek mohol byť zasvätený do mystérií Eset či Mithra bez toho, že by sa musel vzdávať svojich predchádzajúcich náboženských názorov. Ak ale mal byť prijatý do cirkvi .... musel pred prijatím Pána Ježiša Krista opustiť všetkých ostatných spasiteľov .... medzi synkretizmom grécko-rímskeho sveta bolo Pavlovo náboženstvo spolu s náboženstvom Izraela úplne unikátne." (8)
  6. Ako už bolo spomenuté, kresťanstvo stojí a padá so svojou previazanosťou s reálnou históriou. Toto sa v žiadnom prípade nedá povedať o mysterijních mýtoch. (9)
  7. Ak aj predsa nejaké paralely ostávajú, je najlogickejšie vysvetliť ich procesom opačným voči tomu, ktorí skeptici navrhujú. Bolo to kresťanstvo a jeho rastúca popularita, ktorá nútila už tak "doktrinálne elastické" mysterijné náboženstvá preberať a požičiavať si niektoré prvky. Bruce Metzger píše: "Nemalo by sa nekriticky predpokladať, že mystériá vždy ovplyvňovali kresťanstvo, pretože je nielen možné, ale aj pravdepodobné, že v určitých prípadoch, sa ovplyvňovanie odohrávalo opačným smerom."(10)
  8. Je naozaj tak zvláštne nachádzať príbuznosti medzi určitými konkrétnymi prvkami rozličných náboženských tradícií? Koľko je tém ako život, vina či smrť, ktorá boli a sú predmetom najintenzívnejšieho ľudského záujmu naprieč všetkými kultúrami? Nie je vôbec prekvapujúce, že pri riešení týchto pálčivých otázok dotýkajúcich sa všetkých ľudí bez rozdielu, budeme nachádzať do určitej miery podobné prístupy alebo odpovede.

Jiří Lem
Poznámky
1. Tryggve N. D. Mettinger, The Riddle of Resurrection: "Dying and Rising Gods"
2. Gregory Koukl, STR.org, Recycled reedemers
3. Tryggve N. D. Mettinger, The Riddle of Resurrection: "Dying and Rising Gods"
4. M.J.Vermaseran – Mithras- The secret god, 1963
5. E.M.Yamauchi - Pre Christian Gnosticism, 1983
6. Ronald Nash, The Gospel and the Greeks, 1992
7. Mircea Eliade, The Encyclopedia of Religion, 1987
8. J. Gresham Machen, The Origin of Paul's Religion
9. Lee Strobel, Kauza Kristus, rozhovor s Gregory A. Boyd, Ježíš a mysterijní náboženství
10. Bruce M. Metzger, Historical and Literary Studies: Pagan, Jewish, and Christian

Článok je prekladom z českého originálu publikovaného na http://www.rozumnavira.cz/apologetik...bozenstvi.html.