Hru na tichú poštu určite všetci poznáme. Pôvab tej hry spočíva v posune obsahu konkrétnej vety medzi začiatkom a koncom hry. Najväčšiu zmenu obsahu viet zaznamenáme pri veľkom počte hráčov - každú chvíľu niekto niečo prepočuje, alebo pre zlú pamäť ďalej prepošle zmenené. Chyby sa kumulujú o to viac, o čo väčšia je účasť na hre a dlhší čas za nami. Čo potom keby sme hrali 2000 rokov?

Prečo o tom hovorím? Ak sa ktoréhokoľvek z ľudí, ktorých denne stretávame na ulici spýtame, zistíme, že ich predstava o zhode súčasnej verzie Biblie s tou, ktorá vznikala pôvodne kedysi pred dvoma tisíckami rokov, bude bezmyšlienkovite konceptom hry na tichú poštu veľmi ovplyvnená. Nemám k dispozícii žiadnu mimoriadne reprezentatívnu vzorku názorov na túto vec, ale trúfam si tvrdiť, že ľudia všeobecne húfne veria tomu, že si dnes už nikto v skutočnosti nemôže byť istý tým, ako to vtedy vlastne bolo zapísané. Voda pretekajúca v rieke v jednom konkrétnom mieste dvetisíc kilometrov od prameňa predsa nemôže byť tou rovnakou vodou, ktorú by sme našli len meter od prameňa. Naopak - bude obsahovať celý rad najrôznejších prímesí zo svojich prítokov a tiež mnohý kal a balast, s ktorým sa na ceste stretne. Myslím že toto vnímanie je pochopiteľné.

Vráťme sa k porovnaniu s hrou na tichú poštu. Všimnime si, že sa v priebehu hry informácie dostáva ďalej lineárne. Obdržaná kópia správy je odovzdaná ďalej, následne je vytvorená ďalšia kópia správy a takto až do konca. Celý priebeh hry sa stretávame s jedným kusom informácie, ktorý sa mení. Máme tu tiež veľa "generácií" príjemcov a odosielateľov správy. Všimnime si ďalej, že táto správa putuje celú dobu verbálnou cestou.

Prečo je to dôležité? Je to dôležité preto, že toto ani náznakom nepripomína spôsob, akým k nám doputovala Biblia. Po prvé - spôsob odovzdania neprebiehal lineárne ale geometricky. Daná kópia nestála za zrodom jednej ďalšej, ale trebárs piatich ďalších kópií. Týchto päť potom bolo nasledované dvadsaťpäť a ďalej ... si vezmite kalkulačku.

Ďalší podstatný rozdiel spočíva v spôsobe komunikácie obsahu. Zatiaľ čo verbálne oznámenie nemôžeme spätne analyzovať (ak sme nemali zapnutý diktafón), zachovalé písomné záznamy určite môžeme. Toto nám pritom výrazne pomôže v snahe dopátrať sa pôvodného znenia textu.

Dovoľte mi ilustráciu.

Slečna Magda miluje čokoládu. Nedokáže sa ovládnuť, aby jej pri televízii nezjedla skoro pol kila na posedenie. Bohužiaľ sa ale táto jej záľuba prejavuje na postave a Magde sa o jej boji s touto pochúťkou niekedy aj zdá. Pri jednej takejto nočnej more má ale Magda sen, v ktorom je jej oznámený recept na určitý čarovný nápoj ktorý jej, ak ho každý deň ráno vypije, umožní zjesť toľko čokolády, na koľko bude mať peniaze. Toto všetko prosím bez vedľajších efektov, hlavne potom toho na postave. Magda sa prebudí a napriek značnej rozospatosti načmárá recept na kus voľného miesta v novinách pri posteli. Nasledujúci deň procedúru absolvuje ... a čuduj sa svete ... všetko funguje skvele. Ako vo sne. Magda nie je príliš podnikavé dievča, má ale dobré srdce. Rozhodne sa recept nezištne rozoslať piatim zo svojich priateliek o ktorých vie, že majú čokoládu tiež veľmi radi. (Tu musím dodať že Magda je navyše "stará škola" - recept rozošle napísaný na kuse papiera vlastným písmom v obyčajnom liste). Všetky jej priateľky potom urobia to isté.

Jedného dňa sa stane veľmi nepríjemná vec. Magdin džungarský škrečok Bedrich jej pôvodný recept rozhryzie na kúsky a pretože bol výrobný proces preparátu veľmi zložitý, Magda nie je za nič na svete schopná dopátrať sa pôvodného znenia. Slečna je pochopiteľne zúfalá.

Je možné sa v tejto situácii dopátrať pôvodného receptu? Čo keby sa škrečky pustili aj do kópií, ktoré Magda rozoslala svojim piatich priateľkám? Predstavme si, že sa nám alebo Magde podarí dostať sa k tridsiatim trom kópiám zázračného receptu, ktoré ale už budú od pôvodného originálu vzdialené cez dva či tri Magde už neznámych odosielateľov. Skúsme si všetky tieto kópie kópie originálu položiť pred seba na podlahu. Tridsať z tridsiatich troch dochovaných kópií budú navlas rovnaké. V jednej z kópií bude figurovať "rozomeletá" namiesto "rozomletá" rasca, tak ako je v tridsiatich identických verziách. Jedna kópia bude obsahovať ľahkú zmenu postupu, takže namiesto "nakrájajte a potom rozmixujte" tu máme "rozmixujte a potom nakrájajte". Posledná tridsiata kópia receptu naviac obsahuje ingredienciu, ktorú nikde inde nenájdeme. Môžeme sa naozaj dopátrať originálneho znenia? Samozrejme že áno! "Rozomeletý" je jasná chyba v prepise. "Rozmixovať a potom krájať" je vo svetle tridsiatich "nakrájajte a potom rozmixujte" opäť horúci kandidát na jednoduchú chybu z nepozornosti. Čo sa týka pridanej ingrediencie v poslednej kópiu, potom je určite aj tu malý dôvod k pochybnostiam, že je oveľa pravdepodobnejšie, že táto prísada v pôvodnom recepte nefigurovala, než že ju ostatných tridsať dva prepisovateľov zabudlo zaradiť.

Práve uvedená ilustrácia je v zjednodušenej podobe časťou náplne práce textových kritikov. Ľudia, ktorí sa touto vednou disciplínou zaoberajú, sa teda snaží analýzou dochovaných kópií daného historického dokumentu (nezáleží či je náboženskej povahy alebo nie) čo najbližšie priblížiť originálnemu textu. Situácia a postup sú tu podobné ako u nášho Magdinho prípadu. Tam kde sme u Magdy riešili či je v pôvodne správne "nakrájajte a potom rozmixujte" alebo naopak "rozmixujte a potom nakrájajte" sa aj tu stretávame s rozdielmi v poradí slov medzi jednotlivými kópiami. Gréčtina napríklad umožňuje verš "Ako to teda je? Si Eliáš?" (Jn 1:21) napísať bez zmeny významu piatimi rôznymi spôsobmi. Ak teda jedna z kópií Magdineho receptu niesla preklep v informácii o rasce, ktorá je namiesto rozomletá, "rozomeletá", nájdu sa podobné preklepy aj medzi kópiami rukopisov Nového Zákona. Písmenká či slová občas vypadávali, či boli omylom napísané dvakrát za sebou. Niekedy sa prepisovateľ rozhodol text dovyjasnit, alebo doplniť a tak máme trebárs v niekoľkých kópiách rukopisov Markovho evanjelia na mnohých miestach "Pán" tam, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou pôvodne o Ježišovi dlho hovorilo v tretej osobe. Podobných prípadov nájdeme celú radu, pričom ku všetkým textová kritika pristupuje podobným spôsobom ako Magda pri rekonštrukcii znení pôvodného receptu. Keby metafora tichej pošty bola platná, bola by pre reštaurátora situácia zúfalá. Takto však, ak položí vedľa seba všetky zachované rukopisy Nového zákona alebo ich fragmenty, je schopný porovnať výskyt textových odlišností naprieč obrovským množstvom kópií textu a za použitia rôznych kritérií (napr. pravdepodobnejšie je kratší variant než dlhší, variant často sa v rukopisoch vyskytujúci pred zriedka kedy sa vyskytujúcim, variant v texte ranejšej kópie ako kópie neskoršej, variant vyskytujúci sa v rukopisoch naprieč širokým geografickým územím oproti variantu nájdenom v kópiách z jediného konkrétneho miesta a podobne) určiť, ktorá z variant je pravdepodobne pôvodná. Odhaduje sa, že textových variantov môže byť až 200 000. Na prvý pohľad závratná cifra, že? Kritici nepremeškajú žiadnu príležitosť vyrukovať s ňou, pričom ju namiesto počtom "textových variantov" nazvú pre efekt (a nezmyselne) rovno počtom "chýb". Čo väčšinou nespomenú, je skutočnosť, že sa rovnaká textová odlišnosť v päťdesiatich rukopisoch nepočíta ako jedna ale ako päťdesiat textových variantov. Počty potom rýchlo rastú. Tým skôr, keď si povieme, že čiastočne či plne dochovaných gréckych rukopisov máme na staroveký text neuveriteľných takmer 5 700, a sýrskych, koptských, arabských či latinských prekladov ďalších 9 000. Čím väčší je počet kópií, tým väčšia je samozrejme aj pravdepodobnosť výskytu nezrovnalostí. Spolu s tým však našťastie aj logicky obrovsky rastie priestor dopátrať sa originálneho textu. Nie je to tak, že nevieme čo text komunikoval, len sa pýtame ktorú z verzií textu označiť ako pôvodnú.

Aký je teda záver? Po prvé, neexistuje žiadna paralela medzi spôsobom akým sa odovzdávalo novozákonnej posolstvo a hrou na tichú poštu. Na rozdiel od jediného "správu vysielajúceho subjektu" tu existovalo veľké množstvo osôb, ktorý text o ktorom boli presvedčení, že je slovom Božím veľmi starostlivo kopírovali a to nielen raz, ale mnohokrát. Pri obrovskom množstve kópií (len tých ktoré sa dochovali je takmer 14 000) logicky došlo k relatívne veľkému počtu drobných odchýlok ktoré sú však takmer všetky gramatickej povahy. Textoví kritici Westcott a Hort odhadujú, že 98,3% všetkých variantných čítaní sú takého charakteru, že nijako nemenia zmysel textu. (1) Zrejme najvýznamnejšia osobnosť na tomto poli, nedávno zosnulý princetonský profesor Bruce Metzger udáva, že pri kopírovaní novozákonných dokumentov došlo k presnému odovzdaniu v 99,5%. (2) Je zrejmé, že si nemôžeme byť istí celými sto percentami. Známy historik Philip Shaff si tento fakt uvedomuje, ale zároveň udáva, že v celom Novom zákone existuje iba nejakých asi päťdesiat významnejších rozdielov, z ktorých "ani jeden nemá vplyv na článok kresťanskej viery, nariadenia alebo povinnosť, ktoré by neboli bohato podložené aj inými a nespochybniteľným pasážami Písma, alebo jeho celkovým vyznením. " (3)
N.T.Robertson je toho názoru, že skutočný problém sa týka len asi jednej tisíciny celého novozmluvného textu, čo by znamenalo že text je z 99,9% bez vážnejšej variantnej alternatívy! (4)
Nakoniec uvádzam citát z úst jedného z najvýznamnejších textových bádateľov dvadsiateho storočia, kurátora britského múzea Sira Frederica Kenyona, ktorý hovorí: "Počet rukopisov Nového zákona, jeho raných prekladov a citátov najstarších pisateľov cirkvi je tak veľký, že je prakticky isté, že je správne čítanie akejkoľvek spornej pasáže zachované v tej či onej z týchto starovekých autorít. Niečo také sa nedá povedať o žiadnej inej starovekej knihe na svete. " (5)

Poznámky
1. N.Geisler, Baker Encyclopedia of Christian Apologetics
2. B. Metzger, Chapters in the History of New Testament Textual Criticism, Manuscripts of the Greek Biblie
3. P. Schaff, Companion to the Greek Testament and English Version
4. AT Robertson, An Introduction to the Textual Criticism of the New Testament
5. F. Kenyon, Our Biblie and the Ancient Manuscripts

Článok je predkladom pôvodného článku: http://www.rozumnavira.cz/apologetik...ou-postu-.html