Oznámenie

Collapse
Zatiaľ žiadne oznámenie.

O živote

Collapse
X
  • Filter
  • Čas
  • Zobraziť
Clear All
Nové príspevky

  • Nemýľ sa! Keď som v r. 1993 odstúpila z funkcie celoslovenskej predsedníčky, už sme mali 14 organizácii po celom Slovensku a po prevrate sa ich počet ešte zväčšoval. Nemám posledné informácie, ale už sme teraz kedysi mali 10.000 členov! A okrem združeniA VZNIKALI AJ INé ORGANIZáCIE pre ment. postihnutých, takže sú aj v menších obciach. To je ovšem vecou rodičov, aby sa spojili a nejakú organizáciu alebo klub si založili, to nikto za nich nespraví.

    Nemám predstavu, ako je to s výnosnosťou hotelových a reštauračných služieb teraz. Keď som ešte robila, nebol problém splniť plán tržieb, ale o hotelových prevádzkach som nemla prehľad. Rača je známe miesto, je tam kopa vinohradov a iste a krčiem, takže ktovie, ako to pôjde. budú musieť dobre pohnúť rozumom, aby pritiahli zákazníkov. Ako je to s ubytovaním v Bratislave, to neviem. Takéto podnikanie je vždy rizikom, ak nemáš prieskum trhu a nejaký super nápad. A Rača je dosť od ruky, na druhej strane Jur a Modra sú za rohom - ale tam je tiež vinohradnícka oblasť - no, uvidíme.
    BIVIO bude sociálny podnik vzhľadom na zamestnávanie ľudí s postihnutím, takže budú dostávať nejaký príspevok od štátu, ale potrebujú zohnať VECI ZNALéHO VEDúCEHO A PREvádzkara /stále ten cap!/. Tak aspoň držme palce.

    Dnes som mala úmysel /cesty do pekla sú vydláždené dobrými úmyslami!/ ísť kúpiť mačke piesok a zájsť aj na trh kúpiť si úporiadny cesnak, paradajky a papriku, ale ten postupne vyprchal. Tak som sa dala do spratávania rozťahaných vecí a polievania balkónových kvetín. Mala som na to 5 l kýblik, tam som nabrala vodu a potom s hrnčekom som polievala. Kýblik už mal svoje roky, ale na toto stačil, tak som nabrala raz, poliala, potom druhý raz a kýbel vytiahla z drezu a vtom bác! - a všetka voda na zemi, kredenci, mojich šatách a po celej kuchyni. U nás sú v paneloch samé škáry a stačí málo, aby pretiekolo k susede, tak som pobrala kopu handier a snažila sa rýchlo zastaviť pohromu, nohy aj s papučami mokré, utierala som až sa zo mňa kúrilo, až som to s nasadením života povytierala. Potom som padla do kresla a vyzliekla si mokrotu a už teraz ma škriabe v krku - sláva! Dlho som bola ZDRAVá!
    to som ja,koza,vaša mama!

    Komentár


    • Budeme teda Biviu držať palce.
      Domáce katastrofy sú časté aj u mladých. Ten kýblik sa nejako dolámal? ulomilo sa držadlo alebo čo sa vlastne stalo? Na polievanie kvetín v byte mám dve malé konvičky, vonku mám väčšiu konvu tuším päťlitrovú, ale všetko to je z plastu. Tam nehrozí ulomenie.

      Včera sme boli poobede u sestrinej vnučky v novom byte. Hodinu a pár minút trvala jedna cesta. Čakala som dvojizbový byt, ale to bol byt dve plus KK, čiže dve miestnosti, v tej prvej bola kuchynská linka, čiže kuchynský kút. Teda žiadne kuchyňa a dve izby, ale iba dve izby. Jedna izba bola spálňa, a tá druhá izba bola aj kuchyňa, aj jedáleň, aj obývačka. Ten byt stál 104 tisíc eur, zadarmo. Pekné na ňom ale boli dva balkóny, síce na jednej strane, ale nie v jednej úrovni. Jeden bol veľký a krytý, ten sa dá zariadiť malým nábytkom a môže slúžiť v lete ako malá izbička. Ale balkón je obrátený tuším k juhu, takže v horúcich letách bude jeho používanie sporné.
      Museli sme chvíľu čakať, lebo bola ešte v práci.
      Potom nám chystala pohostenie. Pozerám na Nové bývanie na Jojke a tam každá gazdinka chce otvorený priestor, čiže nie kuchyňu, ale kuchynský kút, že aby sa mohla pri varení rozprávať s rodinou či hosťami. A teraz som to videla na vlastné oči. Mladá chystala pohostenie v "kuchyni", ja som sedela pri stole v "jedálni", a moja sestra so svojou dcérou sedeli na gauči v "obývačke". A predsa sme všetky boli v jednej miestnosti a bolo to fajn.
      Len asi by to pre mňa už nebolo. Keď sa pri varení nedarí, padá mi všetko z ruky, rozlievam, pripaľujem, a ešte aby mi do toho remcala rodina či nedajbože hostia, tak to by som asi vybuchla ako časovaná bomba. Ale teraz je aj to varenie také akési jednoduchšie. Pýtala som sa Romanky čo varieva, a ona mi menovala samé polotovary. Sú v tom byte len krátko, určite bude variť aj normálne jedlá, nielen polotovary, ale to si nechcem ten byt ani predstaviť. Pachy a dym v celom, doslova v celom byte. Z varenia totiž nie je len vôňa.

      Teda tak.

      Komentár


      • Ten kýblik, rovnako ako ďalšie kýble v záhrade, boli z plastu. Za tie roky slnka a mrazu plast skrehol a tak sa mi všetky rúčky polámali, samozrejme vždy vtedy, keď bol kýbel plný vody.

        Takú spojenú obývačku má aj švagriná mojej dcéry a vôbec sa mi to nepáči. Ani na vzhľad, ani pre čistotu. Pri varení vzniká mastná para a tá usadá na všetko okolo, veď aké sú zájdené steny v kuchyni a sklo na oknách? Okrem toho by som bola zlostná, keby mi niekto stál pri varení za zadkom. U nás doma bola kuchyňa zvlášť a bola veľká s veľkým stolom a kuchynskou lavičkou, takže vo všedné dni sme tam mohli jedávať a učiť sa a bolo tam príjemne teplo, keď sa varilo na sporáku - bola to vlastne pec, okachličkovaná, s dvomi rúrami a kotlom na teplú vodu a keď sa prestalo kúriť, dalo sa sedieť na platni a zohrievať sa. To bolo príjemné aj praktické, keď prišla len taká všedná návšteva, mohla sa vziať do kuchyne, inak sa vodili do jedálne.
        To sú také extrémy. Keď som sa vydala, bola výstava bývania a tam boli byty len spálne a šatníky. Moderná žena nevarí, rodina sa stravuje v závodnej jedálni, nevysedáva doma, ale kultúrne žije a domov chodí len spávať. Tiež úžasný náhľad na bývanie. Našťastie sa to neuchytilo.
        Dnes ma ráno chytzila taká nechuť ísť do záhrady, že som ziostala doma. V kľude som si navarila šunkafleky a šalát z čínskej kapusty, včera som si z darovaných jabĺk upiekla skvelý lístkový koláč, reku zanesiem susede za tie jablká, ale zas bol taký dobrý, že som si ho lakomo nechala celý pre seba. A už mám sotva na zajtra! Strašne ľúbim domáce koláče a tieto jablkocé zo všetkých najviac!
        to som ja,koza,vaša mama!

        Komentár


        • Aj mne prišla dnes chuť na koláče ,tak som si upiekla jablkovú štrudlu a tiež som jednu tetinu zjedla na posedenie ,mňam...
          Tak sme boli v Palárikove sa kúpať ,bolo super .Najprv sme si pozreli kaštieľ so sprievodcom je pekne zrekonštruovaný ,a poriadajú sa tam
          svadby a recepcie a je tam možné sa aj ubytovať .Na stenách vypchávky zvierat a vtákov ,no bolo čo obdivovať .Kaštieľ je umiestnený v strede
          udržiavaného parku s exotickými stromami a kríkmi a kvetinami a všade upravené chodníčky ,no nádhera .Potom sme prešli do walnes ,kde je
          bazén s rôznymi výrivkami a masážami ,tiež tri sauny každá iná ,čo som si vyskúšala všetky a bolo super .Potom sme išli na obed ,dali sme si
          plnený kurací vyprážaný rezeň so syrom ,bol veľmi chutný a americké zemiaky s kapustovým šalátom a to si žiadalo pivo .
          Neskôr sme si pozreli žrebčín aj som si spravila fotku s koníkom ,no super ,len som sa trošku bála aby ma neuhryzol ale nakoniec sa to podarilo
          No a potom sa tri kone osedlali a pozreli sme si výcvik koníkov ,bolo to veľmi zaujímavé ako tri jazdkyne ovládali svoje koníky ,cválali preskakovali
          No a štvrtej sme išli domov .Počasie bolo krásne aj všetko okolo v parku tam by človek chcel byť ,bolo to ako za starých čias keď tam sídlil gróf .
          Prechádzka v parku bola oázou pokoja ,neopakovateľnej krásy jesene ,padajúceho lístia ,a šumenia vetra pod stromami a v jemných zákutiach parku .

          Komentár


          • A ja som mala jablkovú štrúdľu bez práce, bytovková sestra vždy upečie x plechov a porozdáva celej rodine. A je to vynikajúca štrúdľa. Nešetrí cukrom a to je presne na moju chuť.
            Švagriná v záchvatoch zdravej výživy začala dávať do zákuskov menej cukru. Ona je vynikajúca cukrárka, pečie nielen chutné zákusky, ale aj pekné. Ale tieto menej sladké mi nechutili. Zjedla som jeden kúsok, druhý nasilu aby som sa jej nedotkla, ale tretí by už do mňa nedostali ani nasilu. Vynikajúca a nenásilná cesta ku schudnutiu. Prestať jesť zákusky, lebo sú málo sladké.

            Juliana ty si poétka!
            Ale neviem pochopiť tie vaše výlety. Napríklad tento v Palárikove. To musel byť poriadne zorganizovaný výlet. To nie je len tak, že si poviete, že zajtra alebo za pár dní pôjdeme do Palárikova popozerať ako sa tam majú. Musel to niekto vopred pripraviť. Boli ste v kaštieli, potom vo welnes (mali ste so sebou plavky?), potom na obede, v žrebčíne kde vás - určite pod dozorom - nechali pohladkať koňa (v živote som nebola pri koňovi bližšie ako na pár metrov, bojím sa), pozerali ste na výcvik, teda za pár hodín ste mali veľa zážitkov. To ste boli cez nejakú cestovku alebo ako? A bola si so seniormi, alebo so speváckym krúžkom, či je to jedno a to samé, som dezorientovaná. Na taký výlet by som išla a rada.

            Mala si pekné detstvo babiele. Žiadne fotky sa vtedy nerobili, a predsa to má človek uložené v pamäti a premieta si to v hlave ako si dnes premietajú ľudia videá. Aj ja mám spomienky na rané detstvo, zaujímavé.
            Nenapadlo ma že kuchyňa spojená s obývačkou prináša okrem pachov aj špinu. Je tam síce digestor, ale ktovie či poberie všetky mastné výpary. Ak nie, budú sa usádzať všade dookola. Iba ak gazdinky nebudú varievať klasiku, ale len minútky a polotovary.
            Teda tak.

            Komentár


            • Pekne si to zosúladila ,tak ti aj odpoviem po rade .Tá štrúdla od tvojej bytovkovej sestry ,neviem si to vysvetliť čo to znamená ,bola
              určite chutná a asi dosť sladká ,keď si ju zjedla .Len nechápem ,že máš tak rada sladké ja tiež moc nesladím a ani mi vôbec nežiada sladké .
              Ani čokoláda ,ktorú vôbec nekupujem a keď donesú deti trvá dlho kým to pojem alebo rozdám ,jednoducho nemám chuť na sladké a preto
              si radšej upečiem koláč tam nie je toľko cukru .Ozaj a nepriberáš od toho alebo ti to nerobí zdravotné ťažkosti ?

              Výlet do Palárikova organizovala Jednota dôchodcov a bolo to všetko pre nás pripravené a sme si to užili aj s odborným výkladom ,ale môžu
              prísť aj jednotlivci ,len vtedy nie je všetko sprístupnené ,každý deň niečo iné .ako kaštieľ ,žrebčín .No my sme to mali sprístupnené všade .
              Mám aj fotku s koníkom v maštali čo sa podarilo na niekoľký krát ,lebo vždy som uskočila ,keď sa ku mne priblížil tiež som sa bála ako ty ,
              hoci doma sme mali kone ,aj som ich poháňala ,keď sme išli na pole robiť .Ja som išla na voze za dedinou a otec išli na pol deci do dediny
              kde bola krčma .Raz si takto pekne idem pomaly aby ma otec dohonil a v tom išlo auto ,vtedy v 5O-ích rokoch to bolo zriedka ,tí mládenci
              sa na mne začali zabávať a kričať a milé kone sa zľakli a daj sa do behu .Už ani neviem ako som ich zastavila a otec ma dobehol a kone
              upokojil .No a tu som sa bála keď si priblížil ku mne hlavu .Alebo som vodila kone keď sa kukurica okopávala ,aby išli rovno ale aj tak niekedy
              šlapli na kukuricu čo otca nahnevalo a kôň mi vyskočil skoro na chrbát .Takže aj takéto bolo detstvo ,ktoré som prežila .

              Inak som mala celkom pekné detstvo iba dosť pracovne vyťažené .Najprv som pásla husi ,vždy sme mali okolo 30 kusov a tam sme sa navystrájali
              spievali a hrali rôzne hry .Neskôr som pásla kravy ,mali sme tri ,to tiež bola zábava na nezaplatenie .Hnali sme ich cez celú dedinu na lúky ,
              kde bolo vždy veselo a bezstarostne .No a potom práca na poli čo už nebola zábava ale drina na plný úväzok .Našťastie sa založilo družstvo
              a bolo po lopote .No a potom som sa vydala do rodiny ,kde som bola popoluška a tak sme si kúpili družstevný byt tu v N.Z.
              a odvtedy tu žijem a snažím sa plniť svoje sny z mladosti .Neviem či dobre ale som šťastná aj keď sú deti ďaleko odo mňa ,poviem si taký je život ,
              teraz ho pevne držím v rukách pokým budem vládať .

              V piatok som si natlačila kapustu do súdka .Mám taký 10. litrový súdok na kapustu a vedľa v zelenine krájajú kapustu do suda .Tak som si objednala
              10 kilov a hneď som ju aj spracovala .do suda .Robím to ako u nás doma ,ale vtedy sme dávali do sto litrovej drevenej kade ,boli sme veľká rodina
              tak bolo treba a kapusta sa urodila .To sa vtedy krájalo ručne a všetci krájali a ja ,mne mama umyla nohy poriadne vydrhla a dali ma do suda a vraj
              dievča tancuj skackaj po kapuste ,No veru nebolo mi všetko jedno lebo sa to robilo až v novembri a všetko bolo studené .,keď som skončila som mala
              nohy úplne premrznuté .Potom už otec dotlačil rukami keď dočiahol .Kapusta sa solila ,pridalo sa čierne korenie ,rasca a bobkov list .Sem tam jablko
              dula alebo aj menšia hlávka kapusty .A veru sme ju do Veľkej noci zjedli aj sem - tam surovú k vôli zdraviu .Tak to robím aj ja tlačím rukami až z nej
              netečie voda a nechám to v kuchyni kysnúť .Dúfam že bude dobrá ,ešte vždy sa mi podarila .Pomaly . počúvam ako žblnká ,to vydáva taký zvuk keď kvasí .

              Komentár


              • Fíha, Juliana, prekonala si ma! Práve som si minule pomyslela, že ja si neviem napísať krátku odpoveď, vždy je to skoro cez celú stranu!
                Gizka sa mýli, že sa nerobili fotky, ja mám fotky ešte od svojho narodenia, ale je fakt, že sa nefotilo toľko ako teraz. Práve vo Všechnopárty Šíp hovoril, že načo je tá fotománia, že človek fotí, fotí a potom pol života trvá, kým si to pozrie. To som si myslela aj ja už dávno. Mám plné šzplíky fotiek a neviem, čo s nimi decká urobia, lebo jednak istú rovnakú časť majú aj oni, jednak sú tam veci a ľudia, ktorí ich nezaujímajú a jednak sa im nebude chcieť ich pozerať, tak ako sa nechce mne. Voľakedy som si predstavovala, že keď budem už celkom stará a nanič, budem sedieť v kresle, niekto ma bude obsluhovať a ja si budem pozerať fotky. CHa! Dokonca vlani som od Dagy dostala knihu Babičko, vyprávěj, kam by som mala napísať svoje spomkenky a dať aj fotky, ale kniha leží v polici.

                Gizka sa tiež mýli, keď píše, že som mala pekné detstvo. Podobne ako ty som od mala musela pomáhať v domácnosti, v obchode, strážiť mladších súrodencov, chodiť za mamičkou do pôrodnice, nosiť čisté vyžehlené plienky a odnášať špinavé, ale tie čisté som musela pripraviť sama. Mala som deväť rokov. Pred obchodom som musela predávať močuky, chodiť po susedných bytoch a ponúkať tovar, aby boli zákazníci a tržba, nosiť ťažkié baly baliaceho papiera z asi 300 m vzdialeného skladu a pod. Neskôr, asi tak v jedenástich rokoch, som so sestrami musela s károu chodiť na nákladnú stanicu spod vlakov zbierať uhlie, lebo to bolo zadarmo a ocinko ušetril na chlast. Strašne som sa bála, že sa vlak pohne a prejde nás. Neskôr už skoro dospelá som musela chodiť do Rače do vinohradu, kde si otec vybavil brigádu, namiesto neho som musela " bantami" uväzovať vinič, na rozpálenom svahu, bez vody a nemala som sa ani ako umyť, keď som šliapla do hovna. Banty, to boli také trávy, mali veľmi ostré okreje a ruky som mala celé dorezané. Tie banty sa museli najprv močiť vo vode a potom poriadne pošliapať, aby tak nerezali, ale rezali aj tak.
                Potom, keď nám znárodnili obchod, musela som v dielni na výrobu ohradového pletiva denne do večera robiť a bola to teda sakramentsky ťažká robota. A nikdy som nedostala ani na suchý rohlík - za odmenu. Mamička bola svätá, s ňou sme sa však museli baviť opatrne, aby nás otec neprichytil, ak bol náhodou doma. Hneď hulákal, že sme sa na neho "sčuchli" a ohováreme ho. No, veď vedel, že máme prečo!
                Neboli sme nejakí asociáli, otec vždy vykrikoval "Ja som PÁN B.", ale svojim chlastaním a surovosťou z celej rodiny spravil takmer asociálov. Keď ho neskôr na šesť rokov zavreli, nebolo šťastnejšieho človeka na zemi, než som bola ja.
                Veru tak.
                Tie nesladké koláče kedysi začala piecť aj moja dcéra, lebo myslela, že z toho schudne, a teda fakt to nebolo k jedlu. Ona neschudla, ale my sme si nepochutili. Teraz už to nerobí.
                Juliana, ty si asi jediná v republike, ktorá povie, že "našťastie založili družstvo"! Ale úplne ťa vzhľadom na svoje skúsenosti, chápem.
                Bytovková sestra znamená, že býva v bytovke. Škoda, že nebývam bližšie, chodila by som k nej na štrúdľu, strašne ľúbim štrúdľu a vôbec všetky ovocné koláče. Včera som si zase upiekla z lístkového cesta koláč s tým, že zanesiem susede, ale lakomosť mi to nedovolila a už som ho skoro celý zožrala!
                Pekný zvyšok nedele!
                to som ja,koza,vaša mama!

                Komentár


                • Tak už keď sme si svoje povedali a oboznámili sa s naším detstvom tak jeden vtip na aktuálnu tému nezaškodí

                  Sedí bača pri Liptovskom Mikuláši a pozoruje krajinu .Prichádzajú k nemu dvaja emigranti
                  a jeden z nich sa pýta ?
                  Máš z nás strach ?
                  Bača pozrie na ten cintorín vpravo a hovorí .
                  Tam vpravo sú pochovaní nemecký vojaci .
                  A hore vľavo je pamätník na sovietskych vojakov .
                  Na turkov sa už nepamätám.
                  A vás je koľko ?
                  Emigrant odpovedá .
                  Nás je asi jedna miliarda !
                  Bača sa zamyslí a hovorí
                  Boha jeho ,kde vás tu všetkých pochováme ..

                  To som si dnes prečítala ,tak vám to posielam .

                  Komentár


                  • Pobavila si ma, vraj kde ich tu všetkých pochováme...

                    Neviem sa ráno dospať. Keď nevstanem o pol šiestej kedy som vyspatá, tak potom sa rozodriemem a ešte o ôsmej by som dokázala zaspať. Dnes to bolo zvlášť únavné, do deviatej som sa obliekala.

                    Neviem ako ty babiele ale ja nemám z detstva ani jednu fotku na ktorej by som videla našu kuchyňu, chodbu, spálňu, prípadne nejaké veci z nášho bytu, a predsa si niektoré veci pamätám ako keby som ich mala na videu. A čo by som za to dala, keby sa nejaké také fotky objavili, ale neobjavia, nefotilo sa. Preto nepovažujem za celkom zbytočné to fotenie, ktoré bude za x rokov pripomínať nejaké udalosti, nejaké veci ktoré dávno vypadli z pamäti ale ktoré mali dôležité miesto v našich životoch, a sú nenávratne preč.
                    Napríklad keď sme boli teraz u sestrinej vnučky v jej prvom byte, tak som urobila krátke video z celého jej bytíku. Viem že aj oni si - možno - niečo urobia, ale pre prípad že tieto prvé chvíľky nestihnú, budú ich mať uložené na tomto mojom krátkom videu. A možno sa niekedy radi pozrú.
                    A nedávno sme dali my súrodenci dokopy všetky staré fotky ktoré sme našli, a prezerať ich je pre nás zážitok. Čo už s nimi urobia naši potomkovia pitomkovia, to nemôžeme ovplyvniť. A je to jedno, nech ich vyhodia, veď načo by im aj boli. Ale niektoré si určite nechajú.
                    Ja nemám fotky po šuplíkoch, ale v albumoch, roztriedené. To som mala jeden čas taký záchvat a urobila som poriadok so všetkými fotkami. Teraz by sa mi to už robiť nechcelo, tak som rada že je to už urobené.

                    Mala som detstvo dosť biedne, naši boli nepredstaviteľne chudobní, nemala som ani jednu bábiku a mali sme malinký byt, otec bol karbaník a rád si vypil, a naviac ja som všetko brala veľmi vážne, takže ani radosti som veľa nemala, a predsa považujem svoje detstvo za najkrajšiu časť svojho života.

                    Juliana patrím medzi tých ktorí nič nedovedú do konca. Jeden čas som bola zapálená pre zber byliniek, keď si písala ako ich zberáš, sušíš, ako z nich piješ každé ráno čaj, ale teraz zisťujem že som na to zabudla. A tak isto som sa teraz zapálila pre kyslú kapustu. Treba na to kúpiť kameninovú nádobu? Alebo stačí veľký sklený pohár, ktorý niečím obalím aby bola kapuste v tme. Napíš prosím ťa celý postup ako to robíš. Kapustu si nastrúham sama, asi som premeškala možnosť kúpiť si nastrúhanú, ale to snáď nebude problém, neurobím toho veľa.





                    Teda tak.

                    Komentár


                    • Recept je veľmi jednoduchý .Nemusíš mať súdok stačí aj veľký pohár do ktorého sa ti zmestí ruka aby si mohla tlačiť .
                      Najprv si nakrájaš kapustu posolíš pridáš celé čierne korenie ,rascu ,bobkový list a zamiešaš a dáš do pohára a tlačíš pokým
                      nie je voda a zase pridáš kapustu pokým nie je nádoba skoro plná .Nie až po okraj ,lebo pri kvasení sa dvíha a preteká cez okraj .
                      Musíš ju ale tlačiť pokým nestojí voda s kapusty na vrchu .Ja dávam soľ od oka radšej viac ako menej ,aby sa dobre kvasila a bola dosť slaná .
                      Sem tam dám medzi kapustu krížalku jablka .keď to máš hotové a navrchu stojí voda prikryješ kapustu čistou utierkou alebo handričkou
                      kapustu zaťažíš buď kameňom alebo niečim ťažkým a necháš v izbovej teplote kvasiť .Musíš ju občas pozrieť ako kvasí a či je na nej stále voda .Ak nie tak dolej vlažnou vodou kde rozpustíš soľ.Asi po troch týždňoch alebo mesiaci by mala byť vykvasená .Potom ju dáš na chladné miesto ,alebo natlačíš do menších pohárov ,aj s vodou na vrchu a môžeš sterilizovať ,aby sa chytilo viečko .a vydrží ti dlho ..

                      Komentár


                      • Ďakujem, pre mňa je dôležité že je to jednoduché. Ale nerozumiem jednému - tá vytlačená voda sa zlieva?
                        Pritlačenie kapusty bude asi najväčší problém. Ako to robíš ty?
                        Teda tak.

                        Komentár


                        • Prepánajána, nezlieva! To je tá kapustová voda, ktorú si ľudia na trhu kupujú na litre! Vyhodňare z nej varia polievku zvanú máčanka, ktorá je podľa mňa hnusná, ale oni ju milujú. My sme na kapustu dávalidobre umytú dlažobnú kocku, ktorá sa nepoužívala na nič iného, Ale keby si to robila do veľkej nádoby, musela by si kocku podložiť nejakou škridlou alebo niečím, aby sa tlak rozložil na celý povrch. No nepamätám sa, čo sa robilo, kde´sa na vrchu urobil taký biely povlak, či sa to zbieralo, či sa kapusta celá premyla, či čo.
                          Pre Gizu:

                          V nedeľu bol zase Receptář a ukazovali "brontavé paradajky", ako máva tvoja sestra a vraj to je nedostatok vápnika. Stačí okolie sadeníc posypať starou omietkou, alebo si obstarať vápenayaté hnojivo.
                          Práve mi píše Daga, že posledný októbrový víkemd prídu, že vnučka Veronika sa po nich zháňa - neviem, čo to znamená? A zase prídu len na otočku, ako vždy. Už sa ani nevzrušujem, ale po prvý raz v živote nebudem nič chystať, beztak keď prídu, nič nechcú, a ja budem na konci októbra úplne švorc, tak čo by som si kvôli nim dávala nohu za krk, kedˇ nevedia ku mne prísť ani raz do roka na pár dní, radšej chodia kamarátke na chatu.
                          to som ja,koza,vaša mama!

                          Komentár


                          • Máš pravdu voda sa nezlieva ,za to jú musíš tak tlačiť ,aby na nej stála voda z kapusty .Ten biely povlak sa chytá vtedy keď nie je voda ,preto ju treba občas kontrolovať a priliať vlažnú osolenú vodu ,aby bola stále pod vodou .Nech sa ti podarí dobrá kapusta a chutila ti .

                            Komentár

                            Pracujem...
                            X