Oznámenie

Collapse
Zatiaľ žiadne oznámenie.

Aký bol môj deň?

Collapse
X
  • Filter
  • Čas
  • Zobraziť
Clear All
Nové príspevky

  • Aký bol môj deň?

    Ako nám plynie náš drahocenný čas? Čo robíme, čo plánujeme, kam ideme, kde sme boli, čoho sa bojíme, aké sú naše radosti, naše smútky? Sme spokojní? Alebo naopak ešte o niečo usilujeme?

    Ak budeme na príspevky reagovať bude to fajn, ale ak nie, tiež to bude v poriadku, veď sa nám niekedy chce len vyrozprávať a nemáme nikoho koho by to zaujímalo alebo kto by mal s nami trpezlivosť.

    Bolo by pekné keby sa zapojili i tí čo (zatiaľ) nikam neprispievajú.
    Teda tak.

  • #2
    tak môj den začal hned ráno "zdravotnou turistikou",domov som došla zúrivá ako tiger pred večerou(a schytala to chudera ježibabka-budem mat čo robit kym si to u nej vyžehlím)teraz idem brigádovať do kotolne a ako tak pozerám cez okná už pomaly ani nevidieť tak vzhladom na to že je pekné počasie ich poumývam,takže ma čaká pekný slnečný pracovný dníček

    Komentár


    • #3
      Pôvodne odoslal Giza Zobraziť príspevok
      Ako nám plynie náš drahocenný čas?
      Čo robíme, čo plánujeme, kam ideme, kde sme boli, čoho sa bojíme, aké sú naše radosti, naše smútky? Sme spokojní?
      Alebo naopak, ešte o niečo usilujeme?

      Ak budeme na príspevky reagovať bude to fajn, ale ak nie, tiež to bude v poriadku, veď sa nám niekedy chce len vyrozprávať a nemáme nikoho koho by to zaujímalo alebo kto by mal s nami trpezlivosť.

      Bolo by pekné keby sa zapojili i tí čo (zatiaľ) nikam neprispievajú.
      Za celý môj život som sa zriedkakedy o niečo cieľavedome usilovala. Nezačnem s tým teraz - na staré kolená!
      Netúžila som nikdy stať sa uznávaným vedcom, umelcom, ani získať vysoké spoločenské postavenie.
      Práve tento nedostatok ambícií mi mama vždy zazlievala.
      Moja predstava životného úspechu bola oveľa prízemnejšia:
      Mať deti a harmonickú rodinu, slušné finančné zabezpečenie. S niekým, kto ma bude mať rád napriek všetkým mojím chybám.
      Keď sa tak nad tým zamýšľam, napriek mnohým prekážkam sa mi to v podstate aj vyplnilo.
      A teraz?
      Konečne som nadobudla duševnú vyrovnanosť a snažím sa, aby všetko ostalo tak aj naďalej.
      Ako to tak teraz po sebe čítam, zisťujem že tou poslednou vetou som celkom poprela tú prvú!

      Týmto som vlastne čosi naznačila aj o tom ostatnom, čo spomínaš: čoho sa bojím, moje starosti i smútky.

      Je zrejmé že tí čo zatiaľ neprispievajú, radšej len čítajú - zapojila sa zase len tá stará ukecaná Dada.
      Až si pripadám trápne, keď niekedy pozriem na rubriku "Nové príspevky" a tam je to všetko odadované!

      Komentár


      • #4
        Super téma!
        Veľa krát sem prídem a nemám niekedy chuť písať, alebo čítať tzv. múdre články. Väčšinou sem prichádzam, aby som nebola sama a akože sa porozprávala s niekym, kto je na tom podobne.
        V tomto období sa mi moc nechce, pretože už 2 týždne zápasím s prieduškami a nie a nie. Viem že iné majú celkom iné starosti, ale každého to svoje najviac bolí.
        Neprospieva mi to, lebo nevládzem si dokončiť záhradu a potom prichádzajú na rad rôzne chmúrne myšlienky.
        Kopaničiarka má zdravotné túry a držím jej palce, aby sa z toho čo najskôr dostala a mala konečne dobré výsledky. Dada o svojich chorobách nerada píše, skôr ich skrýva za vtipy, ale pekne sa zamyslela nad tým čo chcela dosiahnuť a čo sa jej podarilo.
        Ja čo som chcela, vlastne som aj dosiahla.Takže dnes si idem pre výsledky a mojim cieľom je v pokoji dožiť. To sú tie chmúrne myšlienky a zdá sa mi, že som si už svoje odžila. Dúfam že som tým nikoho nenakazila.
        Pekný deň - finaja

        Komentár


        • #5
          Dobrá téma.
          Od samého začiatku mojho "učinkovania" tu, som uprednostňovala, rozhovory len tak"cez plot". Som rada,
          že nie som sama. Videla som to, ako nás "rozpíše" prepáčte, vás rozpíše len tak prekáranie, srandičky-srandičky,
          atď.
          Takže môj deň bol tiež lekársko- turistický. Pre lieky a dala som sa aj zaočkovať proti chrípke. Odkedy sa dávam
          očkovať, chrípku som nemala. Posledná, pred 15. rokmi bola taká silná a zanechala mi aj náseldky. Ceľkom som
          ohluchla na jedno ucho. Podarilo sa to zvrátiť, hoci trochu horšie počujem /čo chcem/ a píska mi v uchu. Idem sa naobedovať a idem do práce uvariť svojim chlapcom, od 80 - 91 ročným kávičku, aby sa im lepšie hrala kanasta.
          Potom opatrím druhý krát svoje zvieratá, idem na schôdzu. Tak sa zatiaľ majte dobre.

          Komentár


          • #6
            Pôvodne odoslal dada Zobraziť príspevok
            Za celý môj život som sa zriedkakedy o niečo cieľavedome usilovala. Nezačnem s tým teraz - na staré kolená!
            Netúžila som nikdy stať sa uznávaným vedcom, umelcom, ani získať vysoké spoločenské postavenie.
            Práve tento nedostatok ambícií mi mama vždy zazlievala.
            Moja predstava životného úspechu bola oveľa prízemnejšia:
            Mať deti a harmonickú rodinu, slušné finančné zabezpečenie. S niekým, kto ma bude mať rád napriek všetkým mojím chybám.
            Keď sa tak nad tým zamýšľam, napriek mnohým prekážkam sa mi to v podstate aj vyplnilo.
            A teraz?
            Konečne som nadobudla duševnú vyrovnanosť a snažím sa, aby všetko ostalo tak aj naďalej.
            Ako to tak teraz po sebe čítam, zisťujem že tou poslednou vetou som celkom poprela tú prvú!

            Týmto som vlastne čosi naznačila aj o tom ostatnom, čo spomínaš: čoho sa bojím, moje starosti i smútky.

            Je zrejmé že tí čo zatiaľ neprispievajú, radšej len čítajú - zapojila sa zase len tá stará ukecaná Dada.
            Až si pripadám trápne, keď niekedy pozriem na rubriku "Nové príspevky" a tam je to všetko odadované!
            Alebo obabeelované!!!
            to som ja,koza,vaša mama!

            Komentár


            • #7
              Tak predovšetkým finaja, nevidím nič chmúrne na tvojom príspevku. Za druhé, ak toto prečíta Admin, v ytrhá si vlasy! On nechcel mať na svojom portáli chat, ale mal vyššie ambície - vzdelávacie, poznávacie a debatné - však Vladko?
              Za tretie, nerob si z toho nič, nechtiaC A NEVEDIAC si poskytol niekoľkým starým babkám priestor na vylievanie sŕdc, na výmenu poznatkov, na rozveselenie, na poučenie. Niektoré sme sa už vyznali z toho, že nám tieto stránky celkom zmenili život. Páči sa mi, že aj keĎ NIEKTORá NA DLHšIE VYSTANE, BEZ /ZASE CAP!(/ problémov vstúpi do debaty, keď ju niečo zaujme.

              Mojou najväčšou ambíciou bolo, aby ma mali ľudia radi a celý život som sa o to usilovala. Niekoľkokrát som dostala poriadne po čuni, ale nepoučila som sa. Najviac bolelo sklamanie zo zrady ľudí, ktorých som si vážila, postavila si ich na piedestál a ktorí využili prvú príležitosť na to, aby do mňa kopli a po mojom chrbte sa vyšplhali hore.Keď už toho bolo veľa, obstarala som si depku a statočne s ňou nažívam už vyše dvadsať rokov.

              Tento týždeň som mala takýto: Pondelok - so Števom u alergologičky na lepenie náplastí.
              Utorok - so Števom u alergologičky na odlepenie náplastí, odber krvi a nakvapkaniealergénov.
              Streda - sama u psyciatrikčy, tri hodiny čakania, päť minút .ordinácie.
              Štvrtok - so Števom u alergologičky na odčítanie výsledkov a ďalší postup
              Piatok - návšteva Telekomu a vrátenie ich pokakaného
              prístroja, zaplatenie pokuty 100 euri, nákup kachličiek
              a dlaždíc do kúpeľne.

              Ako vidíte, zišiel by sa mi niekto, kto by ma naučil také jednoduché veci, ako vrátiť vysunuté slová na ich miesto.
              Dnes ma asistentka naučila, ako sa zbaviť otravnej My Zamana, čomu sa veľmi teším.
              to som ja,koza,vaša mama!

              Komentár


              • #8
                Prosím vysvetli mi, čo je to My Zamana? Ako čítam, mala si ceľkom "pestrý týždeň".
                Ešte mi napadlo, že sa dávno neozval Admin. Buď je s nami spokojný, čo sa mi veľmi nezdá, alebo
                rezignoval tak, ako ja na fajčiaceho suseda na chodbe. Raz mu tuším dám na stoličku sekundové lepidlo
                a bude chodiť so stoličkou na zadku.

                Komentár


                • #9
                  Pôvodne odoslal mariettaanna Zobraziť príspevok
                  Prosím vysvetli mi, čo je to My Zamana? Ako čítam, mala si ceľkom "pestrý týždeň".
                  Ešte mi napadlo, že sa dávno neozval Admin. Buď je s nami spokojný, čo sa mi veľmi nezdá, alebo
                  rezignoval tak, ako ja na fajčiaceho suseda na chodbe. Raz mu tuším dám na stoličku sekundové lepidlo
                  a bude chodiť so stoličkou na zadku.
                  K žiadosti o vysvetlenie spomenutého výrazu sa pripájam.
                  Taktiež mi nie je celkom jasné, čo pisateľ mienil slovným spojením "vysunuté slová".
                  Za odpoveď vopred ďakujem, s pozdravom S káblom preč na večné časy!
                  Vaša oddaná

                  Ťažšiechápajúca.

                  Komentár


                  • #10
                    pripájam sa-nie káblom ale nechápaním

                    Komentár


                    • #11
                      Pôvodne odoslal babi ele Zobraziť príspevok
                      Tak predovšetkým finaja, nevidím nič chmúrne na tvojom príspevku. Za druhé, ak toto prečíta Admin, v ytrhá si vlasy! On nechcel mať na svojom portáli chat, ale mal vyššie ambície - vzdelávacie, poznávacie a debatné - však Vladko?
                      Za tretie, nerob si z toho nič, nechtiaC A NEVEDIAC si poskytol niekoľkým starým babkám priestor na vylievanie sŕdc, na výmenu poznatkov, na rozveselenie, na poučenie. Niektoré sme sa už vyznali z toho, že nám tieto stránky celkom zmenili život. Páči sa mi, že aj keĎ NIEKTORá NA DLHšIE VYSTANE, BEZ /ZASE CAP!(/ problémov vstúpi do debaty, keď ju niečo zaujme.

                      Mojou najväčšou ambíciou bolo, aby ma mali ľudia radi a celý život som sa o to usilovala. Niekoľkokrát som dostala poriadne po čuni, ale nepoučila som sa. Najviac bolelo sklamanie zo zrady ľudí, ktorých som si vážila, postavila si ich na piedestál a ktorí využili prvú príležitosť na to, aby do mňa kopli a po mojom chrbte sa vyšplhali hore.Keď už toho bolo veľa, obstarala som si depku a statočne s ňou nažívam už vyše dvadsať rokov.

                      Tento týždeň som mala takýto: Pondelok - so Števom u alergologičky na lepenie náplastí.
                      Utorok - so Števom u alergologičky na odlepenie náplastí, odber krvi a nakvapkaniealergénov.
                      Streda - sama u psyciatrikčy, tri hodiny čakania, päť minút .ordinácie.
                      Štvrtok - so Števom u alergologičky na odčítanie výsledkov a ďalší postup
                      Piatok - návšteva Telekomu a vrátenie ich pokakaného
                      prístroja, zaplatenie pokuty 100 euri, nákup kachličiek
                      a dlaždíc do kúpeľne.

                      Ako vidíte, zišiel by sa mi niekto, kto by ma naučil také jednoduché veci, ako vrátiť vysunuté slová na ich miesto.
                      Dnes ma asistentka naučila, ako sa zbaviť otravnej My Zamana, čomu sa veľmi teším.
                      Tvoj týždeň sa nápadne podobal tomu môjmu.
                      Ja to mávam takéto pestré našťastie len teraz - pred operáciou.
                      Ináč mám medicínske túry rozvrhnuté tak, aby ma príliš nezaťažovali.
                      Ja sa celkovo snažím zľahčiť si svoj život čo najviac:
                      - operátorov a ich prístrojové príslušenstvo pred vypršaním doby viazanosti zásadne nemením (poučená skúsenosťami iných)
                      - usilujem netrápiť sa rozmýšľaním nad vecami, ktoré už nijako nemožno zmeniť
                      - snažím sa vždy vymyslieť niečo, na čo sa môžem tešiť.
                      Aj teraz mám vo výhľade niečo také. Čo to je, to vám však prezradím až to bude aktuálne. Aby som to nezakríkla...

                      Komentár


                      • #12
                        Aj ja sa s vami podelím o svoj prežitý deň. Ráno som sa pustila do umývania riadu, keďže mojej dcére nebolo dobre, potom som svojím sliepočkám dala chutné raňajky . Neskôr som trochu poupratovala a na obed som išla pre svojho vnuka do školy. Po návrate domov som ešte vybehla do záhrady, kde som trochu rýľovala. Keď sa zotmelo, znamenalo to, že mám fajront .

                        Komentár


                        • #13
                          Pôvodne odoslal anezka1947 Zobraziť príspevok
                          Aj ja sa s vami podelím o svoj prežitý deň. Ráno som sa pustila do umývania riadu, keďže mojej dcére nebolo dobre, potom som svojím sliepočkám dala chutné raňajky . Neskôr som trochu poupratovala a na obed som išla pre svojho vnuka do školy. Po návrate domov som ešte vybehla do záhrady, kde som trochu rýľovala. Keď sa zotmelo, znamenalo to, že mám fajront .
                          vitaj anežka,vidím že tiež vyváraš svojim sliepočkám ako moja suseda,tá hned ráno ked vstane postaví varit pre sliepky a psov a až potom pre seba,vidím že aj ty máš také denné "fitnescentrum"

                          Komentár


                          • #14
                            Anežka je po dlhom čase nová príchodiaca do tohto klubu a páči sa mi že sa pekne predstavila a že viem ako vyzerá. Tak ťa Anežka tiež vítam a aby si sa tu cítila "ako doma".

                            Zistila som že ked pracujem v záhrade že som večer veľmi unavená, a to stačí že sa tam len tak motám a ani nie dve hodiny. Ale aspoň potom dobre spím, nezobudila som sa v noci ani raz a to je dobre.
                            Chystám sa na nákupy. Chodím síce len raz za týždeň ale je to málo, mám 6 psíkov a dve mačky a teraz pribudnú vtáčiky za oknom. Mám zaplatených 10 kg slnečnice, už 2 týždne, dobre že o tom píšem, zasa by som to zabudla doniesť a tá predavačka je už zo mňa nervózna.

                            Dada nepostrehla som (alebo zabudla som?) na akú operáciu a kedy ideš, tak ak ti to nie je proti mysli napíš o tom niečo.
                            Teda tak.

                            Komentár


                            • #15
                              Pôvodne odoslal anezka1947 Zobraziť príspevok
                              Aj ja sa s vami podelím o svoj prežitý deň. Ráno som sa pustila do umývania riadu, keďže mojej dcére nebolo dobre, potom som svojím sliepočkám dala chutné raňajky . Neskôr som trochu poupratovala a na obed som išla pre svojho vnuka do školy. Po návrate domov som ešte vybehla do záhrady, kde som trochu rýľovala. Keď sa zotmelo, znamenalo to, že mám fajront .
                              Vitaj Anežka, si môj ročník 1947. Ešte dobre, že sa zavčasu stmieva, máši čas aj oddýchnuť si.Pre mňa končia povinnosti, ak nemám vnukov o 17.oo Už mám všetko nachované,
                              vyložím si nohy, vezmem knižku a čítam.

                              Komentár

                              Pracujem...
                              X