Oznámenie

Collapse
Zatiaľ žiadne oznámenie.

Naši zvierací maznáčikovia

Collapse
X
  • Filter
  • Čas
  • Zobraziť
Clear All
Nové príspevky

  • Naši zvierací maznáčikovia

    Máte domáce zvieratko?
    Predstavte nám ho. :)

    Nahrádza vám spoločnosť ľudí? Zvieratko vie byť verným priateľom...

    A ideálne, keby ste ho aj odfotili (predpokladám, že máte mobil a dnes už takmer každý mobil má aj fotoaparát) a vložili do svojho fotoalbumu.
    Administrátor Senior Klubu. Prevádzkuje aj internetový obchod Promenáda, kde si môžete za super ceny kúpiť puzzle, a mnoho iného.
    Ak niečomu nerozumiete, čítajte Návody, alebo napíšte mne.

  • #2
    Domáci maznák.

    Ja som nášho kocúra Hlistu dala do albumu. Jeho mama Trličáková sa nedávno spolu so susedových psom Peggy postarali o riadny rozruch, keď po naháňačke spadli do našej studne. Dramatickú udalosť vyriešili až privolaný hasiči. Obidve zvieratá prežili, hoci strávili vo vode tarmer trištvrte hodiny.
    Fotky hlavných aktérok som urobila až keď bolo po všetkom, lebo som bola v šoku.:D

    Komentár


    • #3
      zvierací miláčikovia

      Ach, tí moji; čierny belgičák a nemecká fenka, už sú v ich nebíčku. Užili sme si krásnych rokov túlania sa v prírode, doma na dvore, neboli na reťazi ani v búde na dvore, boli vychovaní a boli to moji spoločníci, v dome mali svoje pelešteky. Pred nimi som mala čierneho kocúra a bielu korelu. Aj keď korela mala svoj hrad, dala prednosť voľnosti a spoločnosti kocúra, podriemala si s ním v jeho kresle.
      Teraz v činžiaku mám menšie akvarko aj keď sa nedá s rybkami maznať, je potešenie sa pozerať ako si užívajú svoj krátky život. Mám tri druhy rybiek do 5cm, im to nevadí, žijú družne. Je dobre sledovať toto živé kino ako si bezstarostne plávajú, hrajú, drcnú jedna do druhej a je z toho letecký deň.

      P.S. Sledovali ste vo večerných spravách? V Partizánskom nejaký úchylách, pohodil úmyselne otravu, otrávilo sa a zomrelo vo veľkých bolestiach do 2 hodín 30 psov.

      Komentár


      • #4
        Ja by som mu odplatila takým neľudským mučením, až je hanba na to pomyslieť! Veď zvieratá sú ako deti, sú na nás závislé a dôverujú nám a aj ten najtýranejší pes miluje svojho pána, je mu verný a chráni ho proti nebezpečenstvu! Toto je zvlčilý svet aja keď čítam či počujem o niečom takom, alebo keď niekto týra alebo przní deti, tak si želám, aby už tento hnilý svet konečne zanikol. Teraz mi začnete vyčítať, že s tými zlými by išli aj tí dobrí a aj tí, čo chcú ešte žiť a sú ľudstvu prospešní, ale zlo je také hrozné a niet proti nemu nijakej účinnej obrany, že naozaj nič nezmení ľudstvo, len koniec sveta. Možno po nejakej veľkej pohrome by sme boli zase chvíľu dobrí, ale len čo by nám oschli pierka, už by sa otrepali všiváci a špekulanti a začalo by to zase. Našťastie moje želanie koniec sveta neprivolá, tak sa nemusíte báť.
        Ja som celý život prežila v spoločnosti psov a mačiek. Vydalo by na hrubý román, opísať, čo všetko sme spolu prežili.
        Od šiestich mesiacov som mala Belinku - nemeckú ovčiačku. Dožila sa 18 rokov, bola to matka policajných psov a práve tak, ako celá naša rodina, prešla aj ona peklom, ktoré jej spôsoboval jej milovaný pán, môj otec. Zároveň s ňou sme mali niekoľko mačiek. Jej rovesníčkou bola trojfarebná Zuzka, neskôr pribudla Sráčka a Bugriš a medzitým ešte všelijaké ďalšie. Jej posledná dcéra Iskrička zahynula pod autobusom a potom sme roky nemali psa, až sestra dovliekla z Čiech kóliu trikolor, ktorú sme mali 11 rokov, spolu s mačkou Lindou a Tigríkom. Bol to síce mamičkin pes, ale väčšinou žila u nás a tak mala dva domovy.
        V mojej domácnosti bol kríženec Teddy, ktorý kradol na čo prišiel, mal nevyničiteľné blchy a žral pokakané plienky. Keď Stelinka umrela /kólia/, obstarali sme si kokršpaniela Agamka .
        Pokračování příště, už ma bolí chrbtica.
        Ahojte!
        babi ele
        to som ja,koza,vaša mama!

        Komentár


        • #5
          Maznáčik!

          Na chalupe sme mali veĺa zvierat a samozrejme psa.Keď ho išla manželka očkovať,na otázku ako sa volá povedala Rony a pridala aj naše priezvisko:D:D:D.Zomrel na starobu.:(
          Keď sme chalupu predali v bloku som psa nechcel.Pred jednými vianocami,keď som robil poobede,doniesla žena s deťmi psíka a tŕpli,čo poviem až ho uvidím.A ja "duša dobrá",hneď ráno som utekal so psom pod bundou k veterinárovi na prehliadku a očkovania a už to bolo.Je to taký zlatý"podvraťák"/ako hovoria bratia češi,že ešte aj z telefonovania vie vytušiť,čo sa deje.Ešte že nevie rozprávať.Všetko by vykecal.Ráno budí mňa lebo vie,že ja vstanem hneď a panička by ju ohundrala.Skrátka radosť na obidvoch stranách.

          Komentár


          • #6
            Naši maznáčikovia.

            Naši kamaráti mali tiež veľmi múdreho psa. Keď boli s ním u nás na chalupe, hneď zistil , že som ranostaj a zavčasu ráno vždy sedel pri mojej posteli. Budil ma zívaním. To bol pohľad - otvorená psia tlama. Vždy to zabralo a išli sme sa vybehať pri potok. Do môjho albumu sa pokúsim dať jeho fotku. Je už v psom nebíčku. :o

            Komentár


            • #7
              naši maznáčikovia.

              :) Nezabudnuteľný psí kamarát Brixo je už v mojom albume.

              Komentár


              • #8
                Mám kocúrika, čierneho ako uhoľ, a tak sa aj volá - Uhlík :)
                Mali sme obchodík v Petrške, a každý deň tam chodievala mačička, dostala nažrať a napiť, no a na jar jej začalo rásť bruško. Keď prišiel jej čas, vliezla dovnútra a už sa von nepohla - tak vyfasovala krabicu, kde vrhla 5 mačiatok, každé inej farby :D. Po troch týždňoch ich po jednom v tlamičke poodnášala preč, a mysleli sme, že ich už neuvidíme.
                Ubehol mesiac, a takmer sme spadli z nôh - pozeráme, či sa nám sníva - mačka si špacíruje cez cestu rovno do obchodu, a za ňou päť nádherných mačiat - priviedla nám ich ukázať, popýšiť sa nimi :) Nažrala sa, napila, chvíľu pobudla a zasa ich odviedla preč. Potom k nám chodievala každý deň, až kým... kým ma dcéra neukecala, že si jedno necháme... ona sa oňho stááále bude starať, prosím prosím len jedno, mami... veď to poznáte :D.
                Tak k nám do rodiny pribudol Uhlíček, teraz už je to maco a nie kocúr, hehe, potvora jedna :), koľko beťárstiev má na svedomí radšej spomínať ani nebudem...

                Komentár


                • #9
                  Keď sme boli okolnosťami prinútení dať našu dcérku do ústavu, dlho som sa s tým nevedela zmieriť, mala som depresie, nespávala som, kade som chodila, tade som plakala. U psychiatra som bola každý týždeň, ládovala som sa tabletkami. Raz sa ma lekár opýtal, či mám rada zvieratá. Začudovane som sa ne neho pozrela a povedala som že veľmi, vyrastala som so psíkom Ajkom. Poradil mi, aby som si nejakého zaobstarala, že mi to pomôže viac než lieky. Pomyslela som si - on si myslí, že mi pes môže nahradiť dieťa? - a vôbec som nad tým neuvažovala. Doma som to všetko zreferovala susedke.
                  Za nejaký čas prišla za mnou, aby som s ňou išla na chvíľu k ďalšej susedke, ktorá bola predavačkou v Chovateľských potrebách. Nechcela mi povedať prečo. Keďže to bol len pár krokov od nášho domu, dala som sa nahovoriť. Keď sme prišli do obchodu, suseda predavačka sa zohla pod pult a vytiahla odtiaľ malý čierny chumáčik s čiernymi ligotavými očkami ako dve korálky. Bola to obojstranná láska na prvý pohľad! Bez zaváhania som šteniatko zobrala do náručia a ono v tom momente prestalo kňučať. Ani som nerozmýšľala nad tým, že by sa patrilo opýtať môjho spolubývajúceho medvedíka, čo on na to!
                  Našťastie, medvedík je z podobného cesta, takže si aj oni dvaja hneď padli do oka. Ako mi potom suseda povedala, šteniatko aj s preukazom ponúkal na predaj jeden štamgast v neďalekej krčme, aby mal na útratu. Susedinmu mužovi ho vraj bolo ľúto (dodnes neviem, či psíka alebo predávajúceho), tak ho zobral domov.
                  A tak sa čierny trpasličí špic s očkami ako uhoľ stal členom našej rodiny. Veľmi to ani nepreženiem, ak poviem, že veľmi dôležitým a rešpektovaným členom!
                  Dnes má náš Bendži, Bendžíšek alebo Nervák (podľa okolností) už 12 rokov. Každý, kto trochu pozná túto rasu vie, že špice sú veľmi temperamentné a uštekané. Náš Bendži navyše na staré kolená neznáša hluk a keď na chodbe niečo šustne, hneď sa "rozčúli". Sused ho vždy zo žartu hreší, že on bude dôvodom pre jeho rozvod, pretože sa vždy márne snaží nadránom po špičkách nenápadne prikradnúť domov, Bendži ho vždy prezradí. Našťastie máme výborné susedské vzťahy.
                  Jediná fotografia, ktorú sa mi podarilo dať do "albumu"a ktorú si môžete nájsť a priblížiť, je na stránke s mojím profilom.

                  Komentár


                  • #10
                    zvierací maznáčikovia

                    Máme dvoch psíkov a tri mačky. Mačky spávajú vonku v šope a psi v byte a niekedy vonku podľa toho aká je ich vôľa. Prídu pod okno tam sa postavia a čakajú kedy im rukou dám znamenie.
                    Sindika je rasa Rodézsky ridgeback , Dasty je westhighlandský biely terier .Sindika je veľká a on malička bodka pri nej. Je vykastrovaný, tak sa veľmi dobre znášajú. Sú to miláčikovia celej rodiny a veľmi dobrý strážcovia,
                    Všetko rozumia a ja im rozprávam rozprávky a oni počúvajú ako deti, akoby rozumeli čo hovorím. Je s nimi veľká zábava. Sindiku máme 3 roky a Dastiho 6 rokov. Pred Sindikou sme mali Šarpeja Avana s kráľovským rodokmeňom a toho nám postrelil nezodpovedný človek, po týždni liečenia ho musel lekár nakoniec utratiť.Môžete si myslieť čo to pre nás znamenalo. Keď išla dcéra
                    autom do roboty vybehol z brány von , bývame na konci ulice, za nami sú polia. Ja som ho išla hneď privolať, nevidela som ho za kríkmi len som zapískala a išla naspäť, že pribehne ako aj inokedy. Len čo som vošla do dvora počula som výstrel a on chudáčik sa dovliekol domov dostrielaný brokmi ako sito. Zavolala som zaťovi, hneď ho zobral k zverolekárovi
                    do mesta,mal prestrelenú miechu ,tak mu ochrnulo vylučovacie ústrojenstvo.Nevedeli sme sa s toho spamätať. Potom sme kúpili fenku Sindiku a Dastiho dali vykastrovať. Máme 60 árový pozemok tak majú kde behať.My sme vždy doma ,aj keď som bola dieťa mávali najmenej dvoch psov, ale častejšie troch ,lebo všetci sme mali radi zvieratká.
                    Môjho strašieho brata voľali psačí král. ten ich vedel všeličomu naučiť.
                    Nabudúce viac, lebo je veľa hodín.
                    Last edited by babickaanna; 27.10.2009, 06:18.
                    zmena je život

                    Komentár


                    • #11
                      Naši zvierací ...

                      Babičkaanna,
                      ty si bezva skvelá, už roky som nepočula výraz "psačí" - a bol to náš prirodzený prívlastok, pokiaľ išlo o psov. Srdco mi poskočilo!
                      Nadrela si sa ako mulica a to pre druhých. tO JE BOHUžIAľ TAKý SLOVENSKý ZVYK - KEĎ Má NIEKTO ZáHRADU A GAZDOVSTVO, OčAKáVA SA, žE BUDE ROZDáVAť NA VšETKY STRANY, VEĎ PREDSA JEMU TO SAMO rastie, tak čo? Čudujem sa, že aj deti, čo vyrástli na gazdovstve majú taký istý meter. Ale môže v tom byť aj závisť a zlomyselnosť _ No, zostal si na statku, my sme museli preč, tak davaj! A zase slovenské furiantstvo nám nedá, aby sme ich odmietli. Bojíme sa, že nás ohovoria, chceme ukázať, že my na to máme ? Ja neviem. Ale je proti zdravému rozumu i proti slušnosti vyžierať niekoho len tak bez hanby a nestarať sa, či on sám má dosť, neponúknuť pomoc, neodmietnuť príliš bohaté dary. Ženy sú šetrnejšie, ale muži - a najmä keď ide o ich rodinu!!!
                      No, máš to za sebou a všetko dobré sa nám tam hore započíta. Veď: Keď ti niekto ukradne plášť, pridaj mu aj košeľu" - pamätáš? Ale je to sakramentsky ťažké.
                      Drž sa a píš i naďalej také úpekné príbehy. No a čo taký vianočný? Nečítala si moju prosbu?
                      to som ja,koza,vaša mama!

                      Komentár


                      • #12
                        Zvierací maznáčikovia.

                        Psí záprah.

                        Keď sme boli deťmi v zime bývalo veľa snehu.Autá v dedine ešte neboli, cesty sa neposýpali, tak boli celé s utlačeným snehom súce na sánkovanie.
                        Gazdovia zapriahali do saní kone a tak sa prepravovali kam bolo treba.
                        Keďže sme rovinatý kraj u nás je len malý briežok a všetky deti z dediny tam chodili, tak to vždy bolo preplnené-
                        Môj brat bol veľký výmyseľník. Doma sme mali vtedy troch veľkých psov, dvoch vlčiakov a jedného bezdomovca, ktorý k nám prišiel nevedno odkiaľ.
                        Môj brat " psačí kráľ", ich naučil ťahať sánky. Pošil im postroje a oni ho poslúchali na slovo. Mali sme také sánky,kde sme sa zmestili všetci traja, alebo päť malých detí. Psi nás pekne sankovali na rovine.
                        Neďaleko nás bol obchod s rozličným tovarom, kde mali jedného syna Janka.
                        Kedže bol jedináčik a teda bohatší ,brat si pomyslel, že ho nebudeme sánkovať zadarmo, ako iné deti z ulice. Jankovi povedal.
                        Vieš my by sme ťa aj sánkovali, ale neviem či budú chcieť psi, musím sa ich spýtať. Nás sánkuju, lebo my ich krmime, ale Teba nemusia. Brat išiel ku psom, akože sa ich pýta a janko s napätím čakal čo povedia.
                        Brat s vážnou tvárou povedal. Psi súhlasia ak vždy donesieš balíček cukríkov pre nás a my dáme svoju večeru psom.Janko súhlasil a vždy nám nadelil cukríkov a jeho mama bola rada, že Janko sa nepozerá smutne z okna.
                        Môj brat mal zvlášty cit pre zvieratá, hlavne pre psov, on akoby tých psov priťahoval k sebe, on poznal všetkých psov v dedine a psi jeho
                        Túto vlastnosť zdedila aj moja vnučka Aj nedávno v Bratislave prenocovala zatúlaného psíka čo sa k nej pridal keď išla z práce a podľa čísla na obojku vypátrala majiteľa a psíka odovzdala.Takto prišla aj k mačke, ktorá sa u nej
                        " okotila" a mala päť mačiatok.
                        zmena je život

                        Komentár


                        • #13
                          niečo o psoch

                          FRITZ VON UNRIH

                          "Pes je jediný tvor, ktorý vás miluje viacej,
                          ako vy milujete sami seba"

                          Vo chvíli keď zaboríme tvár do dlaní a prajeme si aby sme sa neboli narodili,
                          pes sa neposadí vzpriamene a nevytýka že sme si všetko zavinili sami.
                          Preto aby dúfal že to bude pre nás varovaním.

                          Ale nenápadne sa priblíži a strká do nás hlavou...
                          pozerá na nás svojimi veľkýma poctivýma očima a snaží sa povedať:

                          No, stále máš ešte mňa, veď vieš. Pôjdeme svetom spoločne a vždy budeme stáť pri sebe
                          Mám pravdu - to sa pýta on!




                          Komentár


                          • #14
                            To je krásne napísané!
                            Kde si to vyhrabala?

                            Komentár


                            • #15
                              Pôvodne odoslal dada Zobraziť príspevok
                              To je krásne napísané!
                              Kde si to vyhrabala?
                              ak ťa to zaujíma, budem často písať niečo o psoch, keďže som mala
                              dvoch štvornohých veľkých miláčikov, zaujímala som sa aj o

                              súkromný život psov, aj že, psi v láske nikdy neklamú

                              Komentár

                              Pracujem...
                              X