- Pozri, už je jedna hodina a tá preleváčka Zuza je tu ešte stále. Čo už nejde domov, veď v tej debničke má už len zopár balíčkov priesad.
- Chce to, ako každý deň, vypredať do posledného balíčka, kofa jedna. Len čo nám kazí kšeft.
Takto s akousi zlosťou, či závisťou sa medzi sebou polohlasne, aby to Zuza nepočula rozprávali jej susedky na tržnici, tiež trhovkyne predávajúce priesady ale aj mrkvu, petržlen a všeličo iné čo prezimovalo v ich pivniciach.
Zuza nemala skoro žiadnu záhradku, len malý záhon na priedomí v ktorom pestovala kvietky, väčšinou len smradky, aby vraj dvor vyzeral veselšie, ale bola ochotná prijať v toto jarné obdobie, od kohokoľvek z dediny, komu sa nechcelo ísť, alebo sa hanbil na trh do mesta predávať sám. K dohodnutej cene pridala korunku, dve a mala pocit, že sa jej oplatí trochu si postáť na tržnici, veď bude aspoň medzi ľuďmi. Doma je sama, muž jej pred pár rokmi zomrel, deti sa rozpŕchli do sveta a takto sa cíti byť trochu užitočná. Predávanie na trhu sa stalo pre ňu akýmsi koníčkom, bavilo ju to.
Anka doopatrovala mamu, ktorá pred tromi rokmi umrela a podľa jej želania ju pochovali v rodnej obci vzdialenej okolo sto kilometrov od mesta.
- Miško, čo povieš nemala by som zájsť na ten mamin hrob a zasadiť tam zopár kvietkov? Potom v lete sa tam ťažko dostaneme. Chystáme sa aj z deťmi na dovolenku a takto ten hrob nebude taký pustý, veď vieš ako nás vlani ohovoril môj brat na všetkých svätých.
- Dobre, nakúp dákych kvietkov a v sobotu ťa tam zaveziem autom.
- Pôjdem na tržnicu a kúpim, hádam by boli vhodné také nižšie astry.
Bolo pod mrakom, mrholilo, keď sa Anka vybrala na tržnicu nakúpiť priesady astier. Už ani nedúfala, že niečo kúpi, bolo už pól druhej poobede. Ale predsa tam bolo zopár trhovkýň.
- Poďte si kúpiť mladá pani priesady – oslovila ju Zuza.
Anka sa pristavila.
- A máte astry?
Zuza hrabla rukou do debničky a trochu zaváhala.
- Aké chcete?
- No také nižšie, mohli by byť fialové a tiež aj biele.
- Máte šťastie, mám tu posledné tri balíčky takých ako chcete.
- Mne stačia dva, mame na hrob.
- Keď je to mame na hrob, tak tento jeden vám dám na viac, zadarmo.
Zuza vyinkasovala desať korún, hoci doobeda predávala balíček priesad po tri koruny. Rada, že aj dnes chvalabohu všetko predala, šťastná odchádzala domov, no nezabudla hodiť víťazný pohľad na susedky.

Anke a Miškovi tohoročná dovolenka nevyšla. Skoro celé leto lialo ako z krhly. Anka nikomu nič nevravela, no tešila sa, že sychravé letné počasie bude priať astrám na maminom hrobe, ktoré tam na jar posadila do troch radov.
Aké však bolo Ankino prekvapenie, keď išla v jeseni pred sviatkom zosnulých upratať mamin hrob a z hrobu sa na ňu usmievalo osemnásť pekných, guľatých kalerábov.